Pár dní bolo tu v Dubline natoľko chladno, že na riečke sa urobil ľad a netopil sa ani cez deň. Povedala som si, že takúto nevšednú exotickú udalosť treba zaznamenať. Dostala som sa síce k tomu keď už bol čiastočný odmäk, ale podstatu sa mi podarilo zaznamenať aj tak. A nebola iba radostná. Hoci som po ceste z luasu videla, čo ma asi čaká, pohľad zblízka predčil aj moje neblahé očakávania...
Ustupujúci ľad. Pokiaľ pracuje iba príroda, je to v pohode; krásne a zázračné...
...inak to ale vyzerá, keď sa pridá aj človek
Niekde sa ľad roztopil úplne a odnáša zo sebou ďalšie prejavy machrovania...
Kde to potom všetko skončí, keď to už voda nebude mať kam ďalej odplaviť..?
Je toto vôbec možné??? To už niekto odhadzuje do rieky aj nepotrebný vianočný stromček???
Hm, tak toto tu je fakt záhada. Žeby niekto predsalen skúšal chodiť po ľade a vyznačoval si cestu, kde je ľad najhrubší??
Cikcakový kontrast. Jemné vlnky oproti čírej zrkadlovej hladkosti a nehybnosti ľadu...
Dúfam, že "len" vietor... Ale skôr ďalší vandalizmus...
Vrchol rozmernosti vyhadzovania. Matrac. Keď to spadne do rieky, ešte to zablokuje stavidlá a vytopí najbližšie domy
Tak to už býva, že vedľa seba človek nájde okrem prirodzených čistých línií i ostré polámané hroty, ktoré ich narúšajú. V jeden studený ľadový deň...
Tuesday, January 13, 2009
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
No comments:
Post a Comment