...snowing again...:-)

Čo dodať...:-) Myslela som, že zima tu skončila, lebo iba deň pred zatiaľ poslednou metelicou bol slnečný deň ako v lete (aj keď chladivý), že slnko vysosalo aj posledné zvyšky snehu a vlhkosti zo zeme; a na druhý deň sa zobudím a - ajhľa... snehu trikrát viac než pri onom prvom pamätnom snežení... Výkyvy počasia tu vôbec nie sú zriedkavé - ba naopak; aprílové počasie tu vládne vlastne celý rok, akurát že teraz sa zo zvyčajného trojuholníka dážď-vietor-slnko stáva štvoruholník dážď-vietor-slnko-sneh, a už z toho nie je iba kalamita, ale pamätné dni, ktoré tu nezažili od roku osemdesiaaaaaaat... (nastáva dlhé premýšľanie s prižmúrenými očami, ktoré väčšinou skončí číslovkou tri alebo štyri). Každopádne, sneží tu väčšinou iba ráno, väčšinou sa to hneď roztápa, takže trvalejší sneh (rozumej akože vydrží až do večera) je veľmi vzácny. A sneží nepravidelne, každý druhý alebo tretí deň, takže je to vždy prekvapko. Vlastne nikdy neviete, či nasneží znovu. Takže tí, čo sa zo snehu tešia (vrátane mňa), sa z neho tešia tak, akoby bol posledný... Hmmm... nechce nám to náhodou niečo povedať..? ;-) Túto fotku som vytiahla z análov archívu spred týždňa. Je to majstrovský kus snehuliaka, už len preto, že má úctyhodnú výšku a deti, čo ho stavali, na neho museli znášať sneh vari z troch ulíc... (stavali ho ešte z prvého snehu, keď toho nenaprášilo až tak veľa) Fotka, ktorú som spravila v priebehu minulého týždňa počas prestávky v práci. Chcela som zachytiť ako huuuuusto chumelí. Dúfam, že je to tam dosť vidno...:-) Nedeľné ráno, odtiahnem závesy a znova sneh na balkóne... A viac ako pri prvom snežení. Tak som sa potešila, že som doň hneď vyšliapala slniečko...:-) Tomu sa už teda hovorí zasnežené palmy...:-) Najviac ma fascinovali zasnežené stromy. Nielenže boli krásne, ale keď sa sneh udržal aj na konároch, znamenalo to, že bola fakt kosa. Je to znak ozajstnej zimy... Pohľad zblízka ako si naše palmy tejto zimy trénujú otužilosť :-) Nedala som sa dvakrát pýtať a hneď som si na balkóne postavila takého drobnučkého úbožiačika neboráčika aj ja... Nemohol, žiaľ, byť iný, stavala som ho už za odmäku, keď zo stromov kvapkala voda. Nedržali na ňom veľmi ani oriešky, ktoré som chcela použiť ako oči a ústa, vždy, keď som sa tam nejaký pokúsila vtlačiť, odrazila som snehuliačikovi pol hlavy...:-) Ale určite sa ráta aspoň takýto. Môžem teraz hrdo a pravdivo prehlásiť, že som si tejto zimy postavila svojho vlastného snehuliaka...:-) Nečakala som však, kým sa všetko roztopí, schmatla som foťák a hajde vonku pozrieť si, ako vyzerá írska zima v parkoch... Related link: It's snowing!!! :-)