Teraz, keď je vonku daždivo a sychravo, je hrejivé zaspomínať si na časy, keď slnko vyšlo viackrát ako raz do týždňa na polhodinu, a prejsť sa do parku...
St. Stephen Green by sa dal charakterizovať ako najľudnatejší park, lebo sa nachádza priamo v centre, a ľudia si tam radi vyjdu hoc aj cez obedňajšiu prestávku, aby sa tam naobedovali...
...preto tento park asi nie je najideálnejší, keď túžite po samote; avšak keď sa od samoty naopak chcete odpútať a obklopiť sa anonymnou spoločnosťou, kde zároveň nemusíte byť v priamom kontakte s nikým (ale osloviť sa dá hocikedy hocikto, ak by ste chceli aj to), a ešte k tomu si vychutnať prechádzku v príjemnom prostredí - je na to tento park ako stvorený
Spoločnosť robí aj vodné vtáctvo - priam vám zobe z ruky... :-)
A samozrejme stromy... Košaté, vysokánske, dlhoveké. Vedia zastaviť čas...
Ach, moderné umenie... Môj známy má na to výraz: "Umelci tu vyčíňali..."
Lístok nepadá ďaleko od stromu. Ale kam ho vietor zaveje?
Kamenno-stromové zátišie
Fontána bez vody, bez života. Opustená...
V každom parku sa nájdu nejakí dôstojní páni, čo nad ním bdejú... :-)
Wednesday, December 2, 2009
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
No comments:
Post a Comment