"Silly old bear..."

Som veľmi podozrievavá, keď sa niekto v súčasnosti pokúsi spracovať starú milovanú klasiku ako Macko Pú na veľké plátno. Všetko je dnes top moderné, od animácie, cez maximálnu akčnosť, až po tvorenie postáv, dialógov a humoru (veľakrát skôr "humoru"). V knihe Macko Pú je toho nesmierne veľa nahromadené, čo vyžaduje veľmi citlivý a opatrný spôsob spracovania. A chce to naozajstného génia, čo v ňom to všetko objaví a nájde spôsob, ako to bude na plátne fungovať. Dnes je možno odváže vytvoriť rozprávku staromódnym ručne kresleným štýlom, zainteresovaní však dobre vedia, aká je to nevyhnutnosť, rovnako ako v tomto prípade ingnorovať ostatné nepísané "pravidlá" dnešnej tvorby. Niežeby som súčasné rozprávky úplne zatracovala, je ich veľa, ktoré sú skvelé a majú čo povedať. Ale Macka Púa som išla pozerať so zadržaným dychom a zmiešanými očakávaniami. Je toho toľko, čo sa na ňom dá pokaziť! Ale už po pár minútach filmu som si hlboko vydýchla. A so mnou určite milióny ľudí po celom svete, čo videli tento film a nedajú na knihu Macko Pú so všetkým, čo v nej je, dopustiť. A ak aj vy máte doma macka, čo sa neprestajene dožaduje medíku, a vám nikdy to nezovšednie, ale vždy sa na tom budete smiať, určite chápete, aké paradoxne nebanálne je to večné spojenie medveďa s medom. "Silly old bear..."