Väčšina osobností pochovaných na cintoríne neírom nič nehovorí. Za všetkých spomeniem iba jedného: Daniel O'Connell, asi najvýznamnejší írsky štátnik a politik, prirovnám ho k Ľudovítovi Štúrovi. Je po ňom pomenovaná aj hlavná ulina Dublinu. Jeho hrobka je pod vysokou vežou, dominantou cintorína
Vnútro hrobky a sarkofág
"Moje telo Írsku, moju dušu nebu, moje srdce Rímu..." Jeho posledné slová zobrali doslovne, chceli jeho srdce preniesť do Ríma, ale cestou sa stratilo...
Inak, s cintorínom sa viaže jedna kuriozita; hneď vedľa je krčma, kam chodievali pozostalí zapíjať svoj žiaľ, a to ešte veľakrát pred(!) pohrebom. Truhlu nechali vonku. Samozrejme, stalo sa, že zabudli pritom na čas, a tak sa častokrát vonku nakopilo niekoľko truhlí, ktoré tam ostávali aj do druhého dňa, lebo pozostalí po východe z krčmy neboli schopní žiadnych pohrebných obradov. Toto sa zarazilo oficiálnym príkazom, že všetky pohreby musia byť odbavené do dvanástej hodiny napoludnie, inak nebudú pripustené vôbec... Len si to predstavte, krčma vedľa cintorína! Na Slovensku je také čosi nemysliteľné; už krčma samotná by sa brala ako znesvätenie, nie to ešte nechať telo svojho blízkeho zosnulého pred dverami a ísť vysedávať do krčmy ešte pred pohrebom!!!
No comments:
Post a Comment