Miesto, kde pochovávali deti. Vzadu v rohu vidno jednu zo strážnych veží, ktoré vybudovali v období, keď bolo rozšírené vykrádanie hrobov. Teda, aby som bola presnejšia, išlo o vyprázdňovanie hrobov, kradli sa telá na vedecké výskumy a pokusy. Dobre sa za to platilo, to bol jediný a hlavný dôvod. Kradlo sa tak, že sa vykopala tunelovitá diera vzadu za náhrobkom, aby bola čo nenápadnejšia, a telo (nedávno pochované, možno 1 - 2 dni) sa pomocou lana vytiahlo hlavou a ramenami napred. Brrrrr, hrozné... :-((( Človek je naozaj rád, že takému barbarstvu je dnes koniec
Cintorín - miesto nespočených ľudských osudov a spomienok, miesto pokoja, možno nepokoja, premýšľania o druhom svete, a ako sme s ním stále spojení; o blízkych, a vlastne o všetkých zosnulých, lebo neviem, či to aj vy tak vnímate, ak po človeku na tomto svete ostane už len náhrobok s krátkym nápisom na ňom, ten človek už akosi zvlášne nie je cudzí, aj keď sme ho predtým nepoznali, je istým spôsobom blízky - až tak, že sa možno zaň pomodlíme aspoň krátku modlitbu...
No comments:
Post a Comment