"I kdybych skončil cestu svoji
a ležím pohřben v černé tmě,
za horami a černými hrady,
vždycky se Slunce usměje.
Ze stínu vstane, nebem jde,
Hvězdy se po obloze točí,
já neřeknu, že skončil Den
a s Hvězdami se nerozloučím..."
(JRRT)
Čierna, biela, kontrast, svetlo a tieň, tvary... A všetko to pokryté, uzatvorené, doplnené, zvýraznené, zazátvorkované, zabalené, zjemnené, vymaličkosťované a skrásnené snehom a zimou
Príbeh o snehuliakovi, ktorého chlapec postaví na Štedrý deň a on po polnoci ožije, je starý už tridsať rokov, a v anglickej kultúre sa stal jedným so symbolov Vianoc. Kniha aj film sú vyrozprávané bez jediného slova, iba obrázkami, vo filme predsa len na jednu výnimku. Ak už slová, tak spievané. Pieseň z filmu Snowman - Walking in the air sa stala jednou zo skalných vianočných piesní a v niečom zachytáva kúsok tej pravej vianočnej atmosféry. Tak tu je, aby nám neunikla, skôr než sa celkom skončí vianočné obdobie: