Tuesday, February 24, 2009

Winter Joys

...by Robert Duncan

His way of capturing is so pure and natural, that his pictures are used as Christmas themes also. And they are close to some of my joys as well. Anyway, everything, of course, depends on our point of view how we looking at the world. To discover, to see, to listen, to live...




















Sunday, February 22, 2009

Accordion papa


"Papa sat with with me tonight. He brought the accordion down and sat close to where Max used to sit. I often look at his fingers and face when he plays. The accordion breathes. There are lines on his cheeks. They look drawn on, and for some reason, when I see them, I want to cry. It is not for any sadness or pride. I just like the way they move and change. Sometimes I think my papa is an accordion. When he looks at me and smiles and breathes, I hear the notes..."

(Markus Zusak - The Book Thief)

Saturday, February 21, 2009

Labutí kúpeľ 2

Mám ešte pokračovanie. Pretože ani tým čľapotaním sa ich očista neskončila. Ba povedala by som skôr, že to bola iba príprava. Prešla som na druhú stranu rieky, pretože tým špliechaním sa mi vzdialili k druhému brehu. Myslela som, že ešte dodatočne cvaknem pár záberov a pôjdem preč, ale... zvrtlo sa to inak. Labutí pár si pekne zašiel na plytčinu a pustil sa do sebagruntovania, voskovania a naprávania pierok. Ani som nedýchala, priblížila som sa k nim tak na dva metre a cvakala som oživot. Labutiam to našťastie neprekážalo, sú už zrejme na ľudí zvyknuté, nevšímali si ma. A ja som urobila tisíc a jeden fotiek...:-)


Keď som vycvakala celú gigovú kartu, povedala som si, že by som sa už mohla ukľudniť a začať labute aj nerušene pozorovať...


...lebo som si uvedomila, že niekedy viac fotím ako pozorujem. Že sa nejakým miestom len precvakám, ale neprejdem ním poriadne, neprežijem ho a nenechám na seba pôsobiť. Spoznávam ho potom dodatočne z fotiek, ale to už nie je ono...


Pozorovala som teda, a prvé, čo mi napadlo, bola dôkladnosť. Pokojná, pravá a samozrejmá. Žiadne odfláknutie, len preto, že to robia po miliónty krát...


Prečistia a prekloktajú si aj hrdlo. Škoda, že si nemôžu vyčistiť krk aj zvonku. Ale keďže ho majú ponorený vo vode najčastejšie, ako si hľadajú potravu, špinavá rieka sa na ich perí za tie roky nezmazateľne podpísala...:-(


Také sú podarené, keď trasú chvostom! (je tu rozmazaný, takže sa ním trasie :-))


Keď si jedna labuť takto prvý krát natiahla krídla, zastihla ma celkom nepripravenú a až som sa zľakla. Nezabúdajte, že som bola od nich len na dva metre, a keď jedna odrazu takto vstala, a alarmujúco zväčšila svoj objem...:-) A ešte to mávanie krídlami vydáva dosť hlasný zvuk, podobný prášeniu obrovskej posteľnej plachty...:-) Ale je to majestátne a krásne...


Miesta, kde sa zobák nedostane, vykefujeme labkou :-)


Sedím tam a sedím už aspoň dvadsať minút (k tomu plus predošlých dvadsať minút fotenia) a labute ešte stále nejavia známky ukončenia svojej očisty. Hovorila som predtým o dôkladnosti? Myslím, že až teraz som si ju začala poriadne uvedomovať...


Ľudia majú upratovania a čistenia malé i veľké, podľa toho, či sa im chce a či majú čas, či sú sviatky, medzi sviatkami alebo všedný deň. Hocikedy len tak trošku, že to "zatiaľ stačí", alebo neupracú vôbec. Labute majú len jedno čistenie. Oni majú sviatky vždy. Vždy naplno, dôkladne, akoby to bolo prvý a posledný krát...


Neviem si predstaviť, že by sa labuť v jedno ráno očistného dňa prebudila a povedala si: "Joooj, dnes sa mi tak nechce... myslím, že to dnes odbavím len tak narýchlo, trochu našuchorím a prepláchnem perie, veď nie som až taká špinavá... Ani voskovať sa veľmi nemusím, veď nie je až taká kosa, môžem si aj trochu vymočiť perie..."


Ich dôkladnosť nevychádza z povinnosti, ale z radosti. Z prirodzenej zvieracej radosti, ktorá naplno prežíva každý prítomný okamih a je v harmónii so všetkým... Myslím, že u nich povinnosť nie povinnosťou, ale samozrejmosťou...


Moje drahé krásne labute... Zasa ma presvedčili, ako sú zvieratá v mnohom o veľký kus vpredu a ako za nimi človek, dokelu, zaostáva...

Friday, February 20, 2009

Labutí kúpeľ

V jedno krásne popoludnie som sa vybrala pozrieť k rieke na labute. Tešila som sa na ich ladné kĺzanie a ponáranie do vody. Nečakala som ale, že budem svedkom toho, ako sa kúpu. Just fascinating :-)




Labutí kúpeľ je náročný a dlhotrvajúci proces. Labute sú prinajmenšom trikrát väčšie ako kačky a majú podstatne viac práce ako ich menší spoluplavci...


...zahŕňa to veľa špliechania...


...a zistenia, aký môže byť dlhokánsky labutí krk okrem gracióznosti praktický...




Keď labuť začne trepotať labkami, chvostom a krídlami, je to od takého veľkého vtáka riadny špľachot. Kto to nečaká, aj zľaknúť sa môže...:-)


Piruety vo vode - poriadne vypláchneme pravé krídlo...


...a aj ľavé... akože inak :-)


Na žiadne zákutie medzi pierkami nezabudnúť


Labuťky vodu radi :-)


Nie, nezaspala... stále očista...


Čistota pol života :-)

Monday, February 16, 2009

Soud


K čemu dnes bude sloužit dnešní den?
No přece pravdě jen,
ruka práva sáhne do světa zlých.
Ať nikdo nic než pravdu nečeká,
vidíte člověka,
to však je nebezpečný živočich...

Kolik sem zažil vražd a zločinů?
Zažil jste nevinu,
pomstu, žárlivost i obyčejnou zlost.
A ač mi říkaj Soudce Oprátka,
to je jen pohádka,
zde stojí ztělesněná spravedlnost.

Jsem neúplatný nebo prodejná svině,
přesto rozhoduji, pane, o vaší vině,
já vyřknou soud,
jsem slepá váha,
nevině svobodu a
oprátku pro vraha.

K čemu dnes bude sloužit dnešní den?
No přece pravdě jen,
ruka práva sáhne do světa zlých.
Jsem hrází zločinů a bezpráví,
o tom se vypráví,
že jste pravá modla spravedlivých...

Špatně zaplacený služebník veřejnosti,
právě rozhoduje o vaší maličkosti
a každý z vás má tady vyšší plat,

jak já řeknu, tak se musí stát!
Jak já řeknu, tak se musí stát!

Jak on řekne, tak se musí stát...

Daniel Landa (muzikál Kvaska, spev Jiří Korn)


Sunday, February 15, 2009

...nielen o dátumoch...


Viete, aký bol včera deň? No tak, ten dátum 14. február vám musí niečo hovoriť... :-) Valentín? Hmmm, no to tiež...:-) (aj keď nejdem sa teraz rozohňovať aký nehorázny biznis sa okolo toho robí), ale ešte jedna významná udalosť sa v tento deň udiala. Včera bolo výročie tzv. "dňa vzkriesenia slovenčiny", keď Ľudovít Štúr vyslovil (originálne v roku 1843) za nevyhnutnosť prijať nový spisovný jazyk, ktorý by zjednotil všetkých Slovákov. Nežartujem. Ja viem, čo si teraz myslíte; aha, slovenčinárka, to sa dalo čakať... Ale nie je to iba o slovenčine. Nedávno som sa totiž dostala k citátom Ľudovíta Štúra a veľmi ma zaujali. Už naňho nepozerám iba ako na osobu z učebnice. Keď si človek uvedomí, že ten muž naozaj žil, že to bol skutočný človek z mäsa a kostí a nie prikrášlená legenda ako Jánošík; a čo všetko vykonal... Dokelu, on to naozaj robil!!! Našiel odvahu, silu a pevnú vôľu a neostal iba pri snívaní... Iba keď sa človek o niečo sám vo svojom živote pokúsi, čo má preň veľkú cenu, len vtedy to snáď dokáže plne pochopiť... Aké je to nesmierne nesmierne ťažké. A pán Štúr chápal ešte jednu dôležitú vec: slovenčina ako taká Slovákov nezmení a nezjednotí. Najdôležitejšia je vnútorná zmena každého človeka. A chápal tiež všetku tú námahu a tŕniskosť, čo táto zmena obnáša...

Tu je zopár jeho citátov (troška kostrbatá starosvetská slovenčina, ale snáď sa cez to prelúskate):

"Ak chceš zmeniť svoj stav, najviac sebe dôverovať môžeš a musíš, veď sám máš prístup k hlbinám srdca, citov a myslenia svojho, musíš sa spytovať, či budeš vytrvalý, či budeš pripravený znášať nepriaznivosti, ktoré by sa v premene tvojho stavu na odpor položili."

"Čím národ nižšie stojí, čím hlbšie v živote telesnom je ponorený, tým menej vážnosti má sám k sebe a tým ľahšie si dá so sebou zahrávať a svoje si odnímať, ako i jednotlivý človek v bahne telesného života zaviaznutý je bez vážnosti k sebe samému a ľahko sa ... za úžitok telesný nielen s telom, ale aj s dušou zapredá."

"Prázdna je každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší základ nemá v sebe. O ľudstvo ide koniec-koncov, ktorého členmi sme my spolu so všetkými ostatnými národmi."

"Nič veľkého, nič pekného, nič šľachetného sa nevytvorilo bez obete, len slaboch sa k obetiam naučiť nemôže, ale duša vznešená horí po nich, lebo práve v obetiach svoju silu, svoje panstvo duch ukazuje."

"Pravý Slovan sa nepustí do ničoho bez toho, aby neprosil o pomoc Boha a každé dielo zavŕši tým, že Bohu za jeho pomoc poďakuje."

"Národy, ktoré odvrhli Kráľovstvo Božie, spravodlivosť, opravdivé ľudské konanie, zabudli na Boha a zaujímali sa len o to "ostatné", teda len o svetské veci, rad za radom upadli, a tento výrok sa aj v budúcnosti ukáže ako pravdivý. Vzchopme sa, Slovania!"

(Komunizmus) "...robí zo všetkých ľudí zaťatých egoistov, likviduje akýkoľvek vývin a mení ľudskú spoločnosť na skleník, na dielňu, kde pracujú všetci jednotlivci mechanicky ako stroje."

"Každý, kto pácha bezprávie a tak sa snaží zachovať, sám nad sebou vyslovuje kliatbu."

"Nielen vlády sú zlé, ale aj ľud je často skazený, a vlády len odrážajú jeho kvality."

"Kto žije duchom, v tom žije celý svet a on v celom svete..."

Friday, February 13, 2009

Take it easy, Mr. Bean

Robí si veci po svojom, veľmi ľahko sa dostane do ťažkostí, z ktorých sa dostáva svojskými, jemu vlastnými riešeniami. Muž, ktorého humor je založený na tom, že istým spôsobom zostal malé decko a správa sa tak. A pri všetkej svojej detinskosti vie aj detsky nevinne poukázať na bežné javy okolo nás, ktorým nevenujeme pozornosť a máme ich nejako zaškatuľkované. Detsky hravý, bezstarostný, ale aj panikáriaci a majúci vlastnú logiku... A hlavne jedinečný, až sa stal klasikou a - vždy zaberajúci... Či už ako prvá pomoc, oddych, nevyhnutné odbočenie, doplnenie, atakďalej... Doplňte si, čo potrebujete...:-) Prajem úprimný, uvoľňujúci a liečiaci smiech...:-)







A ešte bonus, jedna z jeho novších:

Wednesday, February 11, 2009

...snowing again... (exciting Part Two or "The Snowmans Day" :-))


...tak takýto pohľad sa len tak nenaskytne... sneh v parku... Nadšení ľudia nemeškali a hneď si stavali svojich snehuliakov. Tentotu kockatého...:-)


Ice fountain with REAL ice :-)


...tuto vetvičku, tuto lístoček, tamto kúsok snehu. Snehuliačik jak vyšitý...


Mám dllllho pripravený seriál o Dublinských parkoch - také oficiálne predstavenie. Zbierala som naň fotky celé mesiace. Škoda, že som ho nestihla dať ešte pred zimou, aby ste si aj vy mohli porovnaním vychutnať tú nezvyčajnú zmenu... Ruže odkvitnuté a pokosené, fontánka zmrznutá, a - sneh... Porovnanie príde až na jar...:-)




Gúľalo sa, gúľalo... dogúľalo sa a chcelo to byť snehuliak, ale stavajúcim zrejme nezvýšilo sily a energie vygúľať ďalšie gule. Tak z neho ostalo veľké metrové snehovolistové jablko...:-)


Husté košaté stromy si pod konáre sneh nepustili


Vydarená rodinka s psíčkom na prechádzke v parku...:-)


Zasa až taká kosa nebola. Rieka nezamrzla... ani vesliari...:-)


Zdá sa, že Íri vďaka nedostatku príležitostí nevedia odhadnúť sily, čas a energiu pri stavaní snehuliaka...;-)




Zato tu sa snehový kamarát celkom vydaril... (odhliadnuc od proporcií...)


Snehobiele labute krásne a s gráciou zapadali do scenérie


...niekto sa pohral...:-)


Tu sa jabĺčko gúľalo, vybralo ostrú zákrutu a... vyzerá, že to bude ozajstný snehuliak! :-)


Havkom zima nebola a tešili sa zo snehu najviac. Aj keď podaktorí ustráchaní majitelia radšej obliekli svojim štvornohým behajkom extra kožúšky


Art park


Iniciatíve sa medze nekladú :-)


Ajaj, taká metelica zas až nebola. Žeby niekto pomohol..?








Tie zmrznuté fontány fakt stáli zato. Tak ako si každý staval zo snehu snehuliakov, tak si každý ďobol do ozajstného ľadu...:-)


V parku neboli iba stopy ľudí...


Keď som odchádzala z parku, už pršalo


Niekto neodolal a urobil do snehu anjela...:-)


Pokus o snehuliaka i pred kostolom


A takto vyzeral môj dažďu vystavený úbožiačik neboráčik, keď som sa vrátila domov. Ale aj tak to bol rekord. Sneh vydržal až do popoludňajších hodín...:-)

Related links:...snowing again...:-)
It's snowing!!! :-)