Tuesday, June 30, 2009

"Voda v koleni, mriafce v sifoni..." 2


Ďalšia várka šuňavizmov :-)

Najprv časti kroja:

lietačka - vrchná časť ženského odevu (ktovie, ako vzniklo to slovo? :-))

kydla - sukňa

šurc - zástera vpredu na kydle

vizitka - krátky kabátik (na lietačku)

vigan - šaty vcelku pre mladé dievčatá (nerozdelené do dvoch častí)

feder - parádne pierko na klobúk pre mužov, určené na slávnostné príležitosti (ako je svadba)

chouošne - ľanové súkenné mužské nohavice

chomla - spôsob česania u žien, uzol z vlasov navrchu hlavy (kedy je načase učesať sa? keď je chomla spadnuta :-))

karb - špeciálny, veľmi dôležitý zárez do stromu, ktorým si drevorubač určí, kam strom spadne (viď Roba na obrázku s takýmto karbom v ruke)

kosmaty - strapatý (stará mama mi raz hovorili, že keď som bola ešte maličká, kričali raz medzi hrajúcimi sa deťmi na ulici na jedno cigánča "Ludka! Ludka!", a až po chvíli zistili, že to nie som ja. "Taky kosmačik... ceukom jak ty...")

borsuk - jazvec ("Stara mama, čo to je borsuk?" "Hmmmmm, to je taky pes..." :-)))

nakrochmaliť - naškrobiť (krochmal = škrob)

uan - lán (Martin Fridman raz vravel, že nik nemá takú dokonalú výslovnosť anglickej číslovky jedna, ako Šuňavci :-))

sup - stĺp (raz mali žiaci v škole napísať slohovú prácu na tému Pohľad z okna, a jeden Šuňavec napísal iba jednu jedinú vetu: "Keď sa pozrem z okna, pred nami stoji sup.")

uťu - uhni, choď nabok (v takom dobrom, láskavom zmysle slova..)

firang, firhang - záves na okne

hlemauz - sýpka, komora, sklad či špajza

šiba - sklo na okne alebo okno, ja hlasujem za sklo, ale keďže sa to používa najčastejšie v súvislosti sklo okna, takže je to skoro jedno :-) (Robo raz vravel, alebo niekoho citoval, už neviem: "Chuop v aute tak často pozeral do spätného zrkadla, že si mal dať ten späťák na zadnú šibu, a tak šoférovať...")

šoudra - domáca šunka

pojestný - ten, čo mu chutí jesť alebo veľa je

kešienka - vrecko (na kabáte, na nohaviciach)

omarija - almara, skriňa

pudilar - peňaženka

parizol - dáždnik

chyža - izba

rigol - jarok, jarček (v komentároch mi niekto odporučil slovo jarok, ale priznám sa, neviem čo mal na mysli, lebo je to spisovné slovo; možno sa ním okrem rigola označuje aj niečo iné)

uvijať sa - ponáhľať sa ("De sa šicia uvijate..." :-))

suchať - počúvať

hojta - vpravo (pokyn pre koňa zapriahnutého do voza)

čihi - vľavo

Týmto veľmi ďakujem všetkým, čo mi láskavo dodali slová; rodine, priateľom - Bérešovcom, Robovi, Jolke, Zuzkám, anonymom v komentároch... A zároveň vás prosím, aby ste aj naďalej na mňa nezabudli, a ak by ste niečo začuli (aj slovné spojenia, vety, frázy), alebo by vám zišlo na um, zapíšte si a dajte mi vedieť. Budem sa veľmi tešiť! Ďakujem ešte raz...:-)

Na záver dve vety - lahôdky:
"Stara hybaj spať, bo ludia chcu isť domu..." (na hostí)
"A keď pojdete, ta nam zahaste..." (tiež na hostí :-))

Related link: "Voda v koleni, mriafce v sifoni..." 1

Monday, June 29, 2009

Šuňavské nezábudky 2

Návšteva u starých rodičov. Už len z ich tvárí sa dá veľa prečítať...






Mary si našla hračku :-))


Môj dom, môj hrad. Všelijaké zdobenie záhrad sa rozmáha už aj na Šuňave. Toto sú susedovci starých rodičov


Najviac sa mi páči ten vozík s kvetinami (aj keď mohli dať lepšie kolieska). Ale aj ovečky sú podarené.. :-)




...tvárička v hríbe :-)




Ajhľa najnovšia hviezda Šuňavy. Vraj jediný na Slovensku. Bol aj v televíznych novinách presne v ten deň, keď som robila fotky..:-)




Šteniatka toho polabajú veľa, tak musíme načapovať tri litre


Už to dojí :-)


Mamka - hlavný aktér demonštrácie :-)

Sunday, June 28, 2009

Šuňavské nezábudky 1

Všetko sa začína už na letisku. Tam sa začína to pravé, nefalšované, neodvratné nadšenie, že idem domov. Akoby som už jednou nohou doma bola...


Východ slnka na letisku


Kto by nevyužil, že sedí pri okienku a má foťák? :-) Najlepšie fotky by sa aj tak dali urobiť pri štartovaní a pri pristávaní, resp. pri stúpaní a klesaní, ale vtedy musí byť všetka elektronika vypnutá. :-( Nuž tak aspoň zopár takýchto jemne ružovooranžových raňajších...


...ktoré sa počas dňa zfarbili do tradičnej modrobielej :-)


A už som tu. Neopakovateľný pocit. Zopár z mojich prvých záberov...


























A ešte na záver naša radosť i starosť, veľké bábätko mala babka :-) Ku šťastiu jej stačí málo. Dobrý obed, piškóty po obede a hlavne smiech ľudí okolo nej...:-)

Friday, June 26, 2009

Earth song

Keď som dnes ráno čakala na letisku, v rádiu púšťali iba samé piesne od Michaela Jacksona. Nevedela som prečo. Dozvedela som sa to až neskôr. "Mišo od Jacksona", ako ho nazval Luky, nepatril medzi mojich extra obľúbených spevákov, avšak uznávala som to, že bol veľmi nadaný spevák, čo vkladal do piesní celé svoje srdce, že bol excelentný tanečník so svojským originálnym štýlom; i keď kontroverzný, čo navystrájal kadejaké pestvá. Rozhodne jedna z najvýznamnejších osobností svetovej hudobnej scény. Túto pieseň som plánovala dať už dlhšie, a teraz sa naskytla príležitosť - na rozlúčku. Možno sa niekomu bude zdať príliš patetická, ale rozhodne je to jedna z najsilnejších Michaelových piesní. Earth song:



What about sunrise
What about rain
What about all the things
That you said we were to gain...
What about killing fields
Is there a time
What about all the things
That you said was yours and mine...
Did you ever stop to notice
All the blood we've shed before
Did you ever stop to notice
This crying Earth this weeping shores?

What have we done to the world
Look what we've done
What about all the peace
That you pledge your only son...
What about flowering fields
Is there a time
What about all the dreams
That you said was yours and mine...
Did you ever stop to notice
All the children dead from war
Did you ever stop to notice
This crying Earth this weeping shores

I used to dream
I used to glance beyond the stars
Now I don't know where we are
Although I know we've drifted far


Hey, what about yesterday
(What about us)
What about the seas
(What about us)
The heavens are falling down
(What about us)
I can't even breathe
(What about us)
What about apathy
(What about us)
I need you
(What about us)
What about nature's worth
It's our planet's womb
(What about us)
What about animals
(What about it)
We've turned kingdoms to dust
(What about us)
What about elephants
(What about us)
Have we lost their trust
(What about us)
What about crying whales
(What about us)
We're ravaging the seas
(What about us)
What about forest trails
Burnt despite our pleas
(What about us)
What about the holy land
(What about it)
Torn apart by creed
(What about us)
What about the common man
(What about us)
Can't we set him free
(What about us)
What about children dying
(What about us)
Can't you hear them cry
(What about us)
Where did we go wrong
Someone tell me why
(What about us)
What about baby boy
(What about it)
What about the days
(What about us)
What about all their joy
(What about us)
What about the man
(What about us)
What about the crying man
(What about us)
What about Abraham
(What about us)
What about death again
Do we give a damn

Monday, June 22, 2009

Magical seawaves

Náhodou som na ne natrafila, tak ich hneď posielam ďalej. Úžasné...



















Sunday, June 14, 2009

"Čo veta, to perla" alebo to najlepšie z našich výletov


Tu je posledný z troch nápadov, ktorý mám už dlho v hlave, a teraz mám možnosti na jeho realizáciu. Rada by som zverejniť to najlepšie z našich cestovných denníkov. Nikoho som sa nepýtala na súhlas, ale dúfam, že bude stačiť, ak neuvediem celé mená, prípadne vôbec žiadne (ale taká značka ako Robo sa bude vyskytovať často :-)). Stále to bude anonymné. Zainteresovaní budú vedieť o koho a čo ide, a nezainteresovaní a cudzí ľudia, ktorí náhodou zablúdia na moju stránku, sa (dúfam) aspoň trochu pobavia...
Tu je pamätný prvý denník, ktorý písala ešte Božka z nášho výletu do Varšavy (zima roku 2000):

Hneď na začiatku si spomínam, ako sme išli motoráčikom do Plavča na nastúpiť na IC-čko, Božka po mne niečo chcela, volala moje meno, ale ja som ju nepočula, a nadskočila som až, keď polka vagónu spolu s Božkou zvolala: "Ľudka!!!" Niekto mi pošepol, že som odhalená, musím teraz ja odhaliť aj Božku, a tak som aj ja volala jej meno, ale len tak jemne, aby schválne nepočula, nech sa ku mne pridá aj zvyškok vagónu, ale Božka sa hneď po prvom zašveholení otočila: "Čo?" :-)

Cestovali sme v preplnenom vlaku bez miesteniek, sedeli sme na ruksakoch a na zemi okolo vécka a v chodbičke (vlak mal okrem toho päťhodinové meškanie). Na zemi "mokro, hlad, bordel, špina, hnus - humus, kentus, anarchia, tetované myši..." Spomínate si ešte? :-) Náš vozeň sme nazvali Šuňavský vozeň...

"Chalani, prečo vás opustila dobrá nálada?"
"Nás neopustila, len sme hladní..."

Je tam poznámka, že sme už ráno bezpečne v kláštore smiali na smoôvinách. Spomínate si ešte, čo to bolo? Lebo ja už nie. Ale spomínam si dobre, ako mi Robo povedal, že si fandím, keď si myslím, že na fotkách vyzerám ako debil... Na to nezabudnem nikdy...:-)

Robo:
"Lucia je iná ako ostatné deti na pieskovisku..."
"Lucka má obrvy spadnuté ako nazúrený kocúr."
"Jozef, to je taka nalada, keď sa prespiš..."
"Trh jak sviňa..." (jeho veľkosť)
"Sedel tvrdý jak betón."

Božka:
"Pokochajme sa!" (scenériou vo Wilanowe, samozrejme, aj keď Poliaci mali šok... :-))

pesnička: "Yesterday - z fľašky vlej..."

Robo a chalwa: "Ty vole, to je humus!" (o druhej v noci sa rozospatý došuchtal v pyžame do kuchyne, musel trochu dlhšie prežúvať kým jeho chuťové bunky "zaostrili" na chuť tyčinky; tón a definitívnosť jeho hlasu, keď povedal túto vetu, klimax jeho pomalých rozospatých pohybov a prežúvania, naše napäté očakávanie jeho reakcie a v neposlednom rade aj naše predošlé rozhovory a komentáre - to všetko dokopy nám spôsobilo jeden z najväčších záchvatov smiechu vôbec...:-))

Pražili sa slovenské placky a skladali k tomu verše: "Robo placek piek, Adam mu ich zjed. Robo rýchlo placky peč, lebo hneď budú preč, Robo ty máš ale pech, placek už niet, Adam ich zjed..."

Robo a jeho najčastejšie výrazy: "...do bezvedomia, jéminečku, ala tuti, ty vole..."

Marek, pamätná veta: "Čo je to Miki?"(Božka stále Miki sem, Miki tam, Miki povedal, Miki prišiel, Miki toto, tamto... Potom neskôr sme sa asi polhodinu rozprávali na úplne inú tému, Božka ho ani nespomenula, keď v jednej chvíli ustala konverzácia na pár sekúnd a do toho ticha sa Marek z ničoho nič spýtal...)

spievajú sa vianočné piesne:
"Ktože smaží ľuďom vrásky?" (ktože zmaže ľuďom vrásky)
"...starých svojich nedbajú..." (strastí svojich nedbajú)

"Nehaste mi svetlo, lebo netrafím do postele."
"Namackaš sa."

"Robo, ty máš najmenší, Jožo má väčší a my máme veľké." (chlebíčky!!!)

Robo: "Nerobte zbytočné fotky, lebo potom v počongu nebudeme mať z čoho robiť. Jedine, že zo záchodových novín."

Už vo vlaku späť:
Jožo: (sľúbila som, že nebudem písať celé mená, tak len dodám, že ten blonďavý, vysokánsky:-))
"Čo vyskakuješ, Robo, keď sa ja možem postaviť?" (Robo chcel dočiahnuť nejakú vec, čo bola veľmi vysoko položená)

Nápady na darček: "Ta kupim otcovi slnečne okuliare alebo škrabošku, však može chodiť spamäti po dome, nie?"

"Čo je to za humus? dajake šnúry su v tej šunke..."

"Že stopercentný džús a zloženie: voda..."

"Ako sa povie po šuňavsky: Prepáčte, nerozumel som. Mohli by ste mi to ešte raz zopakovať?"
"Ha??"

"Zavadzia ti vetrovka? Vyhoď ju von oknom, ale nezabudni z nej vybrať lístky."

"Čo sa smeješ, nevieš sa inak radovať?"

"Šľahanica jak oči.."

Na Vislu: "Aha Vltava..."

"Čo je to za vlak?"
"Normálny hug-zug."

"Čo stojíš jak doma?"
"Keď nám na to prídu, nasedíme sa dosť..."

"Posunieš sa, prosím ťa?"
"Ani za nič, darmo blikáš.." (očami)

Robo: "Každá nová metla si myslí, že je vysávač..." (perla nad perly)

"Čo na mňa pozeráš jak hurón?"

"Ste červené jak keď otvorí fľašu feferóniek."

A ešte zopár hlodov na postvýletovom stretnutí u Bérešovcov:
"Ale sranda bola.."
Robo: "Ta zo mňa hej..."

"Keď si už mucha sadne na citrón... a v novembri..."

"Julo, veď sa premož! A Julo sa premohou a do rana umreu..." (nie každá "lenivosť" je lenivosťou...:-))

"Otče náš, ktorý si... - zapieraj tie dvere!" (na čo sa asi tetuška sústredila pri modlení..?)

Na spovedi u dedka, ktorého omylom pokladajú za kňaza:
"Rano som sa zabou pomodliť..."
Tresk jedna, tresk druha: "A nažreť si sa nezabou??!!"

Robo opisuje, ako sa mu na hokeji prihodilo to zranenie, čo mal na hlave: "Dachto hvari: "Ešte jeden gól a ideme domov." Dziiig! A išli sme domov..."

"Alebo si človek, alebo si hovädo."

Friday, June 12, 2009

"Voda v koleni, mriafce v sifoni..."


Toto pamätné napomínanie a opravovanie Mira Zajaca vrámci šuňavskej gramatiky bolo jedným z impulzov k tomu, aby som si uvedomila, ako pomaličky šuňavský jazyk vymiera. Teda, keď počujete malých prváčikov ako sa "dohvaraju", nemusíte si byť tým takí istí, ale faktom je, že šuňavčina je na ústupe. Strácajú sa predovšetkým výrazy, ktoré poznajú ešte naše staré mamy, ale my ich už nepoužívame.
Aj túto myšlienku už nosím dlho v hlave, a teraz mám priaznivé podmienky na jej realizáciu. Chcem tak trošku pomôcť zachovať spomienku na moju rodnú šuňavčinu. Možno sa vo mne ozýva jazykovedec, ale skôr je to preto, že mám k svojmu druhému rodnému jazyku zvláštny vzťah. Vyrastala som s ním, prežila som s ním mnoho, spája sa mi s pojmom domova a vždy, keď ho počúvam, musím sa v duchu usmievať...:-)
Podotýkam, že nejde o serióznu jazykovednú činnosť, ale skôr taký hurá systém, keď budem uvádzať slová približne tak, ako som si ich zapisovala. Nejde mi iba o rýdzo šuňavské slová, ale také, aké sa na Šuňave bežne používajú (alebo používali). Teda môžu sa používať aj v iných častiach Slovenska, alebo môžu pochádzať z iných jazykov.
Tu je prvá várka:

ha? - opytovacie zámeno žiadajúce zopakovať posledne hovorené slová alebo vety

var - snáď, asi (stále mám na ume pamätné slová "nevar var" starej mamy, keď sa jej ktosi pýtal, či má variť párky. Dodnes nevieme, či ich vlastne chcela variť alebo nie...:-))

henka - tamto, opozitum hefka ("...henka na totej uke...")

het - preč ("hybaj het")

onačiť - mnohoúčelové sloveso, častokrát náhradka chudobného slovníka (vysvetľovanie pracovného postupu (aj s ukazovaním): "...keď chceš, žeby to trimauo, musiš to zaonačiť tak, žeby sa to neodonačiuo, keď to bude len prikvačeno. A keď to chceš preonačiť, treba dobre pozreť, či je toto tu dobre vyonačeno, lebo jak sa to zaonači, už sa to neda preonačiť, hybaj jak by si to prevratiu na druhy bok, ale to by sa ti odonačiuo potom toto tu...")

bo, abo - potreba skracovania slov lebo, alebo, zrejme z časových a rečovo úsporných dôvodov

pres - cez

kouo - okolo

dakus, bylu - trocha

volachtory, daktory - voľaktorý, niektorý

precilen - predsalen

poniže - pod, popod

dach - strecha

koštovať - ochutnať

sečka - nadrobno posekané krmivo (alebo aj podsýpka) pre dobytok, z veľkej časti tráva a seno, do ktorej sa môže všeličo pridať. Napríklad aj:

rumkla - repa ako krmivo pre zvieratá,

grule - zemiaky, alebo aj

šrot - nenazýva sa tak len stará barabizňa na vyhodenie, ale aj pšeničná múka

šajtanica - asi metrové neopracované kláty dreva (Martin Fridman: "Raz sa ma v škole pytali, že čo som robiu cez vikend, a ja že šajtanicu, ta som chuopom museu desať minut vysvetlovať, čo je to šajtanica...")

richtovať, richtoviť - pripravovať sa, pripravovať (napríklad richtoviť šajtanicu :-))

pščeua - včela (naša stará mama tie tri spoluhlásky na začiatku vždy zreteľne vyslovia...:-))

frištik - raňajky

filfas - plytká prútená ošatka ("Treba vam, stara mama, prebaliť plienku." "Ja žiadnie plienky nenosim, ja do filfasa s...em!")

popravena - jemný výraz pre pribratá (fyzicky na hmotnosti) ("Hej, jaka to ty si popravena!" aj tak môžu znieť slová na uvítanie s osobou, ktorú ste dlho nevideli :-))

štrôfať - pokutovať (znepokojené slová starej mamy po tom, čo sa dozvedeli, že sme boli voliť: "To by som var aj ja maua ist voliť, čo keď ma potom budu štrôfať!")

romoní - jemne prší, mrholí

rutiť - hodiť ("Vruť kravom sečky..!")

najety - najedený, sýty

graty - šaty, oblečenie (dodnes si pamätám ako Jolka urobila šuňavskú verziu slávnej piesne od Elánu: "Chcem sa z tebia napiť, graty odruť het..." :-))

drabinka - rebrík, rebrina ("Vruť konom za drabinku!")

To je na dnes všetko. Týmto vyzývam a prosím všetkých Šuňavcov, aby mi nejako poslali rôzne, bežné aj menej bežné výrazy, ktoré započujú, alebo si na ne spomenú. Veľmi ma tiež zaujímajú aj rôzne slovné spojenia, zvraty a vety typu: "Taka zima boua, telo snehu, že vrabce popod chmary kolenačky chodili..." :-)
Ďakujem :-)

Wednesday, June 10, 2009

Vykročenie do príbehu


Začiatky kníh a príbehov. Odjakživa ma fascinovali. Je to prvý priamy kontakt s knihou (azda okrem názvu), a je veľmi dôležitý. Pozýva do príbehu, upútava pozornosť, je to také nesmelé zoznámenie. Naznačuje, naladí, vzbudzuje zvedavosť, vtiahne do príbehu, niekedy zvoľna, inokedy ste hodení do vody hneď na začiatku a musíte plávať. Občas sa tvári nevinne či tajomne, a vy neviete, čo sa z toho vykľuje, inokedy vás zasa naschvál zavedie kamsi inam, aby ste si potom mohli vychutnať moment prekvapenia. Ak sa vydarí, autor tak už od začiatku začína hrať esom. Má vlastne takú výpovednú hodnotu, že môže stáť aj sám o sebe, ako citát (ak je dobrý, samozrejme) a my môžeme pozorovať, čo všetko ponúka. Niektorí spisovatelia hovoria, že prvá veta je na knihe tá najťažšia...

Ja vám pre začiatok ponúkam malý výber z kníh od troch zo širokej plejády mojich obľúbených rozprávkarov :-)

Ľubomír Feldek - Modrá kniha rozprávok

"Vo Švajčiarsku, v hlavnom meste zvanom Zürich - čítaj cyrych - žil raz inžinier Hans Schwibalka, ktorého meno sa naveky zapísalo do švajčiarskej histórie."
(O medveďovi Medardovi)

"Prišlo leto. Deti dostali vysvedčenia a ručičky na všetkých hodinách sveta pridali do kroku."
(O komárovi Kolomanovi)

"Kde bolo - tam bolo, kdeže inde to mohlo byť ako u nás v Rozprávkove, žil tu mladý kúzelník, doktor Hókuspokus."
(O nákazlivom slove)

"Bol raz jeden barón, barón bas Barytón."
(Barón bas Barytón)

"Kde bolo, tam to nebolo, a kde to nebolo, tam to bolo, bolo raz na lúke za jedným slovenským mestom smetisko a na tom smetisku hora najrôznejších vyhodených vecí."
(Rozprávka zo smetiska)

"Rozprávková detektívka - veru aj také bývajú - nuž teda rozprávková detektívka, ktorú vám chcem porozprávať, sa začína vo chvíli, keď v hlavnom meste kráľovstva, ktoré nebudem menovať, zvony na zámockej veži odbíjajú polnoc."
(Stratená princezná)

"Jano a Ďuro Terchovci, potomkovia nášho staroslávneho bohatiera Jánošíka, nuž akože ináč - i oni boli poriadne húžvy, alebo - ako sa v novších časoch začalo hovoriť - väzby."
(O chodiacej chalupe)

Zelená kniha rozprávok

"Predseda miestneho národného výboru v hociktorom mestečku na Slovensku robí mnoho rozprávkových činov. Napríklad vysiela v miestnom rozhlase."
(Rozprávka o predsedovi miestneho národného výboru)

"Ej, Oravci, rúči ľudia, v zime spia, na jar sa budia - zobudil sa i Maťo Chrenek a pozrel sa oblokom, či je už jar."
(Chalupa ako chalupa)


Daniel Hevier - Trinásť pochodujúcich čajníkov

"To bolo slávy, keď sa ženil čokoládový kráľ Figaro! Bral si za ženu cukríkovú princeznú Cukrovinku."
(Figarova svadba)

"Bol raz jeden kráľ, a ten nemal ani korunu. Mal len devätdesiat halierov, a to veru nie je nijaký kráľovský majetok."
(O kráľovi bez koruny)

"Viete, ako vzniklo slovo pirát? Znamená to predsa "pi rád". Veď každý poriadny pirát pije rád rum."
(Pirát vo výslužbe)

"Bol raz jeden bohatý pán, ktorý sa volal Silvester Výstredný."
(Pán, ktorý mal 365 klobúkov)

"Taký prales, to je príšerné miesto, strach pomyslieť! Radím vám dobre, nikdy tam nevoďte malé deti, psíka, trojkolku. Najlepšie urobíte, ak tam nezavediete ani samých seba."
(O vypranom pralese)

"Keď si niekto kúpi okuliare so stieračmi alebo lúpač čerešňových kôstok alebo hoci tonu ľadu na severnom póle, nikomu ani na um nezíde sa čudovať."
(Predavač dierok)

Skladací dáždnik a dáždnikový skladateľ
"Z času na čas, keď bol deň voňavý a obloha dočista vyzametaná krídlami holubov, zjavoval sa v uliciach mesta predavač balónov."
(Predavač balónov)

Hans Christian Andersen
Mnohé z jeho úžasných rozprávok sú, samozrejme, notoricky známe, tak tieto citáty urobím ako hádanky. Očíslovala som ich kvôli lepšej orientácii. Tak skúste:

1. "Pred dávnymi rokmi žil cisár, ktorý mal tak nesmierne rád pekné nové šaty, že všetky peniaze vydával na parádu."

2. "Bolo raz dvadsaťpäť cínových vojačikov."

3. "Ďaleko odtiaľto, až tam, kde odlietajú od nás lastovičky na zimu, býval kráľ, ktorý mal jedenásť synov a jednu dcéru, Elisu."

4. "V Číne, ako iste viete, je cisárom Číňan a všetci ľudia, ktorých má okolo seba, sú Číňania. Veľa rokov už pominulo od udalosti, o ktorej budem teraz rozprávať. Preto hodno si ju vypočuť prv, ako sa zabudne!"

5. "Na vidieku bolo krásne - bolo leto! Pšenica žltla, ovos sa zelenal, seno stálo v kôpkach na zelených lúkach. (...) Uprostred slnečnej záplavy ležal starý panský dvor s hlbokými priekopami dookola. (...) A tu sedela v hniezde na vajíčkach kačica."

6. "Nuž začneme! Keď budeme na konci príbehu, budeme vedieť viacej, ako vieme teraz, lebo sa dozvieme o zlom čarodejovi. Bol to čarodej zo všetkých najhorší, bol to sám diabol."

7. "Bola treskúca zima, padal sneh."

8. "Bol raz jeden princ, ktorý sa chcel oženiť s princeznou, ale chcel, aby to bola naozajstná princezná."

9. "Bola raz jedna žena, ktorá veľmi túžila po dieťatku, ale nevedela, kde ho vziať."

10. "Na šírom mori je voda belasá ani najkrajšia nevädza a taká jasná ako najčistejšie sklo. Ale je veľmi hlboká, ani najdlhšie kotevné lano by nedosiahlo na dno. Veľa kostolných veží by sa muselo postaviť od morského dna nahor, aby dosiahli na hladinu."

11. "Na vidieku bol starý majer a v ňom starý statkár, ktorý mal dvoch synov. Boli takí múdri, že by im celkom bola stačila polovica ich múdrosti. Chceli sa uchádzať o kráľovskú dcéru, a v tom im nikto nemohol zabrániť, lebo princezná dala vyhlásiť, že sa chce vydať za toho, kto sa jej svojou rečou najlepšie zapáči."

Veľa je jednoduchých, ba až primitývnych, ale zopár vás možno potrápilo. Tak píšte! Som zvedavá na vaše odpovede. :-) A nešvindľovať! Nepozerať do kníh! :-) (Dodávam, že ide všetko o známe rozprávky)


Tuesday, June 2, 2009

Futbal vo fontáne


Lopta mi spadla do fontány...


...Dunča nemám, aby mi ju priniesol, musím hold ísť po ňu sám. Ale opatrne, aby som si kraťasy nezmočil...


Skúšali ste už kopať do lopty, keď je na vode? Celkom švanda


Šortky nešortky, keď si chcem jaksapatrí kopnúť, musím sa poriadne rozmachnuť




Výška zdvihnutej vody je priamo úmerná sile, s ktorou ju do nej hodím. Poviem fyzikárovi, že som si to prakticky overil. Poteší sa..


Poď k oteckovi..


Mne neutečieš... Po vode sa tak kotúľať nedá, čo??


Ejha, neviem, či takéto podmienky na futbal spĺňajú štandardy Európskej únie...




Doooo prčíc, som nevedel, že voda špľachoce až tak vysoko...


Kašlem na gate, nech to špľachoce


To nič, kraťasy uschnú, len nabrať rovnováhu, aby som do vody nepadol celý. (To by už asi bolo príliš.) Veď zahrať si vodný futbal v takýto krásny teplý deň je číra radosť, akej sú deti schopné, bez predsudkov, bez prílišnej starosti o veci a vecičky a v plnom prežívaní prítomnosti...