Thursday, November 27, 2008

Thanksgiving - vďakodávajúci deň

Dnes v Amerike oslavujú deň Vďakyvzdania. Samozrejme, Američania ho oslavujú po svojom – že sa poriadne slávnostne napráskajú (slávnostná morka, koláče, atakďalej), a potom zasadnú k telke. V tom lepšom prípade prednesú pred jedlom nejakú tú ďakovnú modlitbičku. Napriek tomu si myslím, že zo všetkých tých amerických sviatkov má tento najväčší zmysel. I keď sa rozhodne nezmestí iba do jedného dňa...
Byť vďačný. Zišlo mi teraz na um, koľkokrát ja poviem za deň toto čarovné slovíčko. Nuž, desiatky a stovky krát. Niektorým zákazníkom i viackrát, najmä starým babkám, keď im vlastne odpovedám na ich poďakovania a pozdravy; prvý krát keď prevezmú výdavok, potom keď ho zbalia do peňaženky, potom keď zozbierajú všetky tašky, ktoré pustili na zem, aby mohli zaplatiť, a nakoniec keď sa ešte poobzerajú, či niečo nezabudli... Podarená nátura... Nuž, keby sa vďačnosť rátala na kvantitu, som dobre vychovaná...:-)
Ale vážne.
Určite len málo vecí poteší tak ako úprimné poďakovanie; i keď slovný prejav je len vrchol ľadovca. Skutočná vďaka je, samozrejme, nielen dobré vychovanie, je to spôsob života. Keď je človek naozaj hlboko vďačný, vidí a nachádza krásu vo veciach, kde sa nachádzať dajú a majú (hoci sú možno prehliadateľné, lebo sme na ne zvyknutí a máme ich každý deň), a aj v tých, ktoré treba na vďačnosť spoznať poriadnejšie, otočiť naruby, stratiť a znovu nájsť, prísť k nim okľukou alebo aspoň všimnúť si ich. Vďaka je radosť. Môže byť premostením, môže byť pochopením, pomocou na uzavretie problému a otázok, čo nás trápili. Je to krásny následok. Byť vďačný znamená nájsť správne odpovede. Vážiť si veci. Nenechať sa zastrieť každodennosťou a rutinou. Ďakovať značí pozerať na všetko vždy novými očami alebo aspoň pozerať sa poriadne. Hlboko vnútri spievať a tancovať. Je to prostriedok chápania, keď sme ochotní dať do úzadia vlastné zažité názory. Znamená uvedomovať si zákony života a zapojiť sa do nich. Vďačnosť sa vyjadruje aj otvorenosťou; keď sme ochotní a schopní začínať vždy odznova, prípadne pokračovať v načatých veciach, čo je niekedy ešte ťažšie... Byť vďačný je robiť všetko s nadšením a naplno; a najlepšie ako viem. Byť vďačný znamená jednoducho milovať. Znamená to Žiť. A hlavne, je to ten najlepší záver...

Ak mám nejaký problém, hocijaký, nad ktorým si lámem hlavu a neviem s ním pohnúť a som z neho smutná a rozladená, väčšinou pomáhajú dve veci. Poriadna manuálna práca a zamyslenie sa nad tým, za čo všetko som vďačná. Zdá sa to nemožné, hlavne keď som naštvaná, ale zázračne to pomáha. A iným spôsobom, ako by sa zdalo. Nie je to útek či násilné vyvažovanie váh v zmysle "toto je síce blbé, ale za hento môžem byť vďačná tiež..." Odosobním sa, začnem na veci pozerať inak, a nájdem riešenie. Niekedy úplne nesúvisiaco s mojím posledným poďakovaním. Niekedy sa riešenie a odpovede hľadajú veľmi veľmi dlho, je to beh na dlhú trať. Ak však človek chce ísť ďalej, nechce si založiť ruky a nariekať nad tým aký je život tvrdý a chce hľadať odpovede na otázky, ktoré má už "zodpovedané", alebo sa vraj nájsť nedajú alebo nemajú, asi sa do toho pustí... Aj taká je pre mňa sila vďačnosti... A za čo som ja vďačná dnešný deň? Nuž, ak by som mala písať všetko, buď by som sa na to vykašľala, alebo by som to písala týždeň. Tak dám iba zopár fotiek z dnešnej prechádzky :-)

Som vďačná...

...za vďakodávajúci deň ako zo zlata, so vzácnou čistou modrou oblohou po celý deň (ak je tu taká obloha, čo sa stáva málokedy, vydrží pár minút, najviac hodinu...:-))


...za stromy... tiché, týčiace sa, stále iné a vlastne vždy rovnaké...


...za lúče zapadajúceho slnka v korunách stromov....


...za krásne parky, kam sa chodievam prechádzať...


...za moju obľúbenú vŕbu. Vždy mám pocit, že sa rozprávame, keď sa stretneme, a že mi rozumie... A ja rozumiem jej...


...za pokojný a mäkký západ slnka...

"Tvoj som, Pane, môj život má byť iba vďakou Tebe... Prijmi milostivo toto chcenie, a daruj mi aj v tento deň pomoc Tvojej Sily..."

Tuesday, November 25, 2008

Ruža večného života


Pred dávnymi a dávnymi časmi, v ďalekom trúchlivom kraji, stála obrovitánska hora z drsného čierneho kameňa. Pri západe slnka, na samotnom vrcholku hory, rozkvitala každú noc kúzelná ruža, ktorá každého, kto ju odtrhne, učiní nesmrteľným. Avšak nebolo nikoho, kto by sa k nej odvážil priblížiť, pretože jej tŕne boli plné jedu. Ľudí vždy naplnil iba strach zo smrti a bolesti, ale nikdy prísľub večného života. A tak každým dňom ruža vädla bez toho, aby komukoľvek darovala svoju moc. Zabudnutá a stratená na vrcholku chladnej, temnej hory, navždy sama, na veky vekov...

z filmu Faunov labyrint

Saturday, November 22, 2008

New Madagascar is here! :-)

Ani sa takto neda napísať názov, treba obrázok (viď trailery). Teda dá sa to prečítať ako Madagascar 2 - útek z Afriky (presnejšie útek Afrike), alebo Madagascar - útek do Afriky :-)
Prvý film ostal vo mne aj takým spôsobom, že na titulnú pieseň "I like to move it" sa ráno budím do práce, a tak si každý deň pripomínam ako sa rada hýbem, a to i trikrát, kým sa mi podarí vstať...:-)
Dúfam, že dvojka nesklame a predčí svojho predchodcu. Trailery vyzerajú sľubne...







...weeell, it looks like the penguins will be the best again... Nice...;-)

Friday, November 21, 2008

Surrealism art 2

Zdá sa, že téma surrealizmu sa na mňa lepí. Dnes logo googlu odkazuje na surrealistického maliara Reného Magritta. Životopis rozpisovať nebudem, každý si môže kliknúť na wikipédiu alebo hockde, ak ho to zaujíma. Ja som si skúsila poklikať na jeho obrázky a - bola som prekvapená, že ma viacero celkom zaujalo. Občas surrealizmus až násilne stavia na nezmysloch a prekrúteninách, že si človek musí hlavu lámať, aby aspoň dajaký ten význam na tom našiel (ja som to už skúšala, rozum, beťár, je schopný vysvetliť hocčo, a aj vysvetlí, keď chce, na tom je vlastne založená aj umenoveda, keď chce dajako uchopiť moderné "umenie"). Tu sa mi zdalo, že maliar celkom jednoducho, hravo a zaujímavo zachytáva a vyjadruje to, čo vidí, alebo by chcel vidieť... Posúďte sami. Môj výber:




Tento obraz som našla aj vo verzii, keď na plátne nebolo ešte namaľované nič. Ktovie, ktorá verzia je správna. Žeby obe..? Rozhodne sa mi však viac páči táto, kde je zobrazené, ako sa umelec pozerá a čo vo veciach vidí...


Keď som sa na tento obraz prvý krát pozrela, napadlo mi, že obyčajných ľudí je na svete toľko ako kvapiek dažďa... A potom mi ešte napadlo že "múdry z neba nikto nespadol, ale hlupákov ako keby zhadzovali..." ;-)


Hm... priestorový nezmysel... Zaujímavé...


Kto tvrdí, že listy zo stromov v zime padajú..? :-)








pohodlíčko...:-)




zaľúbenci...




Vždy na črepinách niečo ostane...



Related link: Surrealism art 1

Thursday, November 20, 2008

Voda



Na vysokých horách
pod kořeny skal,
narodí se voda,
sama ví jak dál

Najde si své břehy,
má čistotu a jas,
svůj čas

Od pohledu chladná,
život v sobě má
Zrcadlení značí
uč se proměnám

Naráží a proudí
na jih, na sever,
zná směr

Dej mi vodo na vědomí,
rád ti naletím,
že mě odléváš
do své paměti,

že mě zvěčňuješ
na svých hladinách,
vodo vyplav ze mě strach...

Nemůžu ji sevřít,
stále pomíjí (...)
Samá samá voda,
neúprosný proud,
s ní plout...

Dej mi vodo na vědomí,
rád ti naletím,
že mě odléváš
do své paměti,

že mě zvěčňuješ
na svých hladinách,
vodo vyplav ze mě strach...

Futurum

Tuesday, November 18, 2008

Surrealism art

...ale zaujalo ma...:-)

(Pre Lucku: Beware of butterfly spoiler! Ja za to nemôžem, Lucka, to tí umelci... Ale možno je to cestička ako sa s motýľmi skamarátiť...:-))













Sunday, November 16, 2008

Keď zasvieti Svetlo


Včera som sa rozhodla, že je dobrý čas na poriadne vyupratovanie kúpeľne. My tomu hovoríme, že gruntovanie. Dôvod? Dostali sme nový odsávač vzduchu a s ním prišlo aj nové žiarivkové osvetlenie. Zistili sme jednu dobrú vec. Tá huba, čo sa nám rozliezala po strope, sa dá normálne umyť a vďaka novému odsávaču sa nová snáď už rozširovať nebude. Druhá vec bola intenzita osvetlenia. Predtým sme mali slabú žiarovku, ale to, čo tam je teraz... Myslím, že už len v Las Vegas to majú vypeckované silnejšie. Keď sa to tam rozsvieti, človek musí najprv počkať, kým si oči privyknú na to svetlo, aby si aspoň ruky umyl. Keď vyjde z kúpeľne von, zvyšok vysvieteného domu sa zdá byť tmavý. Čítať by sa v nej dalo. Vlastne sa čudujeme, či sa vôbec dá čítať vo zvyšku domu.
Dôvod môjho gruntovania je teda jasný. To, čo sme predtým považovali za čisté, sa v silnejšom svetle ukázalo... inak. Toľko škvŕn, šmúh, zafŕkancov... Nestačili sme sa čudovať, kde sa to tam vzalo. Všetko išlo pod nože. Vaňa, umývadlo, toaleta zvonku i zvnútra, steny, dlážka, strop, skrinky... Čím viac som drhla, tým viac špiny sa ukazovalo. Avšak keď som s vyťahanými rukami skončila, kúpeľňa žiarila ako z katalógu. Znova a znova som sa nestačila čudovať, ako je to možné. Ako Svetlo neúprosne a prísne osvieti aj tú najmenšiu špinku. Ako je mnoho vecí, ktoré v našom živote považujeme za v pohode, ale pri silnejšom Svetle a prísnejšom posudzovaní sa ukážu ako nie až tak v poriadku. Vlastne, že je to dosť zapráskané a my ani nevieme kedy a ako sa to stalo. Iba sme odrazu zistili (možno aj nejakým tvrdým nárazom či príučkou), že sme ďalej od Svetla, v tme, ale nám sa až doteraz zdalo, že osvetlenie je v poriadku. Naším vzdialením sa zúžil a stemnil aj náš pohľad. A ja len rozmýšľam a obávam sa, ako by obstál môj duch, keby ho Svetlo poriadne presvetlilo. Čo všetko by sa ukázalo. Čo všetko nevidím. Či by som to vôbec dokázala ustáť.
Avšak intenzívnejšie Svetlo primäje človeka k väčšiemu pohybu a bdelosti. Pri silnejšom osvetlení budeme teraz našu kúpeľňu udržiavať na inom leveli čistoty. Ale ktovie, možno keby sme ju osvetlili ešte viac, znovu by sme zistili, že až taká čistá nie je...
A ešte čosi na záver. Prednedávnom pražil môj milý hranolky, a keďže im to vždy dlhšie trvá, rozhodol sa, že zatiaľ bude čistiť linku. Zdalo sa to bezpredmetné, lebo kuchyňa žiarila čistotou po sobotnom upratovaní, avšak on si vzal najsilnejší cif, čo doma máme a pustil sa do drhnutia. Výsledok už asi tušíte. Niekoľkoročná špina išla dole, tam, kde by sme pred polhodinou prisahali, že je to čistučké ako v operačnom sále. Nechal najprv kúsok linky nevyčistenej, aby sme videli ten rozdiel. A zakončil to slovami: „Čisté napohľad vôbec nemusí byť čisté. Záleží na tom, s čím to porovnávame...“

Thursday, November 13, 2008

Reminiscence of North Ireland (August 08)

It´s not good to live in past. But is good to remember somethimes. All the important things that we need to know, all the beautifull things that we are thankful for. Reminding helps us understand better in some way...


Na našu prvú zastávku nezabudneme. Ojoj, to teda nie...


...ale so smiechom zvládneme všetko tak, ako sa najlepšie dá, bez veľkej ujmy. No, aspoň tej psychickej...;-)






Relishing the day on White Rock beach, the most beautiful beach I´ve ever been by now, with freezing water and crazy weather...:-)




the rainbow meditation photo :-)




umývadielko


Vždy som mala pocit, že mi táto fotka medzi ostatnými chýba. Poloostrovček Giant´s Causeway ústiaci v tvare polmesiaca do všepohlcujúceho mora. Stretávajú sa tu vlny z dvoch strán a svoj kamenný náprotivok hladia pokojne a láskavo...


Také vďačné objekty na fotenie... Vôbec sa nesťažujú, že ich toľko cvakám...:-)




Look into the darkness... with no fear...




Na tejto pláži sme neboli. Ale rozhodne stála za cvaknutie aspoň takto zhora...




...aj tento pohľad poteší...










Tomáš a Veronika :-)

Related links:
The North Ireland 1
The North Ireland 2
The North Ireland 3