Christmas in paint

Každý deň budú vraj Vianoce

Spieva Miroslav Žbirka a Marián Kochanský    "...bude to liečba povinná..."



Slávností bolo už hádam dosť,
každý má svoju pravdu právd.
Čertove kolo, vyliata zlosť,
nik nie je zajko ani páv.

Len v dávnych bájkach víťazí česť,
rozum a láska nevinná.
Čoraz viac pravdy má tvrdá päsť,
bude to liečba povinná.

Každý deň budú vraj Vianoce
Ticho šepkajú ľudia povonku
Už sa nám pozlátko ligoce,
čo však ukrýva,
iba kamienok či sladkú salonku

Súhvezdí právo a modrý koč,
Čo nám len zriedka zastaví.
Ľudí tak málo na úzku loď,
ktorá má nové zástavy.

Každý deň budú vraj Vianoce
Ticho šepkajú ľudia povonku
Už sa nám pozlátko ligoce,
čo však ukrýva,
iba kamienok či sladkú salonku

Možnože,
každý deň budú vraj Vianoce
Ticho šepkajú ľudia povonku
Už sa nám pozlátko ligoce,
čo však ukrýva,
iba kamienok či sladkú salonku

Have a wonderful Christmas

Merry, joyful, peaceful, white, but above all deeply meaningful Christmas that have the power to stay with you all year long... There is no time to loose and it is runnig fast... Happy and blessed Christmas to everyone!
Prajem všetkým nádherné sviatky, tak silné a krásne, že s nami zostanú celý rok. Požehnané Vianoce!

(poem by Robert Frost)

Vánoce bílý

Celkom pekné, čo poviete? :-) "Kéž už zůstanem jak vyměnění!"

Mikulášska...

...od Josefa Lady

Snow...

...so gentle and soft like treading of a cat...

Legend of the Guardians

Beautiful and powerful hero story with stunning visuals

Illustration art

Few of the lovely illustrations from famous books by Dani Jones. Do you know some of them? :-)

Charlie and the Chocolate Factory

Sleepy Hollow

Little Women

Dracula

Little Red Riding Hood

Coraline

Matilda

Charlotte's Web

Lord of the Rings

Narnia: The Lion, Witch and the Wardrobe

 

Christmas Carol

 

Dani Jones webside

Dni dušičiek 4

Čas smútku, spomínania, chýbania, pamiatky, ale i nádeje a pokoja. Čas kladenia vencov, zapaľovania sviečok, modlitby za zosnulých. Zvláštne však je, že sa na mŕtvych zvykne pozerať ako na "spiacich" a odzrkadľuje sa to v podstate vo všetkom, čo sa ich týka. Nápisy na hroboch, modlitby ("Odpočinutie večné..."), slová a myšlienky ľudí. A to väčšina tých, čo chodia na hroby zapaľovať sviečky o sebe tvrdí, že veria v posmrtný život. Naozaj posmrtný život znamená spánok? Život je predsa pohyb, cesta, rast. Nevieme, čomu musia čeliť ľudia, ktorí prešli na druhú stranu. Možno chceme pre tých, ktorí trpeli tu na zemi, aby mali konečne po smrti pokoj. Verme a dúfajme, že ho aj majú, že ich už nič nebolí a netrápia sa. To však neznamená, že musia spať, "odpočívať". Dobre vieme, že telo v zemi zhnije a rozsype sa na prah, vieme, že duša žije ďalej, zavše zachytíme správu, že niekto videl ducha mŕtveho človeka, hovorí sa o očisci, o pekle, o nebi... A napriek tomu sa vraví o mŕtvom nech "odpočíva v pokoji". Veď smrť je v podstate iba prechod z jedného sveta na druhý, nie je to koniec všetkého, ako sa veľakrát domnievame a mnohokrát sa podľa toho správame. Berieme život tu na tejto zemi ako vrchol našej existencie, a tam po smrti - to je len akýsi divný hmlistý druh "prežívania", ktorý nevieme ani poriadne pomenovať... Prečo to robíme? Zo strachu? Bojíme sa nad tým rozmýšľať, a tak radšej bezmyšlienkovite prijmeme názory a zvyky, ktoré sa tradujú už celé stáročia? Aby sme ešte neboli prekvapení, keď zomrieme, a zistíme, že nespíme, "neodpočívame", ale čaká nás ešte dlhá cesta... Chceme pre blízkych, aby našli pokoj, a ten si asi mýlime s odpočinkom. Ten ozajstný Pokoj zo Svetla neprichádza ľahko, pre zosnulých aj pre nezosnulých, a všetci cítime, že obsahuje v sebe veľa ďalších pojmov, súvislostí, ciest, pochopenia, spravodlivosti, poznania. Naša úprimná modlidba môže pomôcť tým, ktorí ešte hľadajú a ich cesta je dlhá a kľukatá. V podstate sme všetci na jednej lodi. Tí na druhej strane majú možno len inú perspektívu nazerania na všetko, na pozemský život, na svoje skutky, a musia im čeliť v dobrom aj v zlom. Možno ich brzdia, možno posúvajú ďalej... Možno práve my na zemi sme tí "spiaci", a tí na druhej strane vidia viac. A možno premeškali čas na zemi, keď mohli prezrieť, a teraz musia čeliť vlastnej slepote...
Je mi ľúto všetkých nezapálených sviečok, modlitieb, ktoré sa začínajú a končia na perách namiesto v srdci. Choďme sa prejsť na cintorín a nechajme na nás pôsobiť, čo nám hovorí. Pomodlime sa za tých na druhej strane, aj za nás, ktorí putujeme tu na zemi. Aj my sme "dušičky". Zapáľme sviecu vo svojom vnútri  aj pre seba. Potrebujeme ju. Nečakajme, kým zomrieme, aby niekto za nás zapálil sviečku na našom hrobe a vymodlil nám spásu. A nebojme sa. Nebojme sa premýšľať, klásť si otázky. Nebojme sa smrti, a ani života...

Dni dušičiek 3

Dni dušičiek 2

"All shall fade..."