...snowing again... (exciting Part Two or "The Snowmans Day" :-))

...tak takýto pohľad sa len tak nenaskytne... sneh v parku... Nadšení ľudia nemeškali a hneď si stavali svojich snehuliakov. Tentotu kockatého...:-)


Ice fountain with REAL ice :-)


...tuto vetvičku, tuto lístoček, tamto kúsok snehu. Snehuliačik jak vyšitý...


Mám dllllho pripravený seriál o Dublinských parkoch - také oficiálne predstavenie. Zbierala som naň fotky celé mesiace. Škoda, že som ho nestihla dať ešte pred zimou, aby ste si aj vy mohli porovnaním vychutnať tú nezvyčajnú zmenu... Ruže odkvitnuté a pokosené, fontánka zmrznutá, a - sneh... Porovnanie príde až na jar...:-)




Gúľalo sa, gúľalo... dogúľalo sa a chcelo to byť snehuliak, ale stavajúcim zrejme nezvýšilo sily a energie vygúľať ďalšie gule. Tak z neho ostalo veľké metrové snehovolistové jablko...:-)


Husté košaté stromy si pod konáre sneh nepustili


Vydarená rodinka s psíčkom na prechádzke v parku...:-)


Zasa až taká kosa nebola. Rieka nezamrzla... ani vesliari...:-)


Zdá sa, že Íri vďaka nedostatku príležitostí nevedia odhadnúť sily, čas a energiu pri stavaní snehuliaka...;-)




Zato tu sa snehový kamarát celkom vydaril... (odhliadnuc od proporcií...)


Snehobiele labute krásne a s gráciou zapadali do scenérie


...niekto sa pohral...:-)


Tu sa jabĺčko gúľalo, vybralo ostrú zákrutu a... vyzerá, že to bude ozajstný snehuliak! :-)


Havkom zima nebola a tešili sa zo snehu najviac. Aj keď podaktorí ustráchaní majitelia radšej obliekli svojim štvornohým behajkom extra kožúšky


Art park


Iniciatíve sa medze nekladú :-)


Ajaj, taká metelica zas až nebola. Žeby niekto pomohol..?








Tie zmrznuté fontány fakt stáli zato. Tak ako si každý staval zo snehu snehuliakov, tak si každý ďobol do ozajstného ľadu...:-)


V parku neboli iba stopy ľudí...


Keď som odchádzala z parku, už pršalo


Niekto neodolal a urobil do snehu anjela...:-)


Pokus o snehuliaka i pred kostolom


A takto vyzeral môj dažďu vystavený úbožiačik neboráčik, keď som sa vrátila domov. Ale aj tak to bol rekord. Sneh vydržal až do popoludňajších hodín...:-)

Related links:...snowing again...:-)
It's snowing!!! :-)

...snowing again...:-)

Čo dodať...:-) Myslela som, že zima tu skončila, lebo iba deň pred zatiaľ poslednou metelicou bol slnečný deň ako v lete (aj keď chladivý), že slnko vysosalo aj posledné zvyšky snehu a vlhkosti zo zeme; a na druhý deň sa zobudím a - ajhľa... snehu trikrát viac než pri onom prvom pamätnom snežení... Výkyvy počasia tu vôbec nie sú zriedkavé - ba naopak; aprílové počasie tu vládne vlastne celý rok, akurát že teraz sa zo zvyčajného trojuholníka dážď-vietor-slnko stáva štvoruholník dážď-vietor-slnko-sneh, a už z toho nie je iba kalamita, ale pamätné dni, ktoré tu nezažili od roku osemdesiaaaaaaat... (nastáva dlhé premýšľanie s prižmúrenými očami, ktoré väčšinou skončí číslovkou tri alebo štyri). Každopádne, sneží tu väčšinou iba ráno, väčšinou sa to hneď roztápa, takže trvalejší sneh (rozumej akože vydrží až do večera) je veľmi vzácny. A sneží nepravidelne, každý druhý alebo tretí deň, takže je to vždy prekvapko. Vlastne nikdy neviete, či nasneží znovu. Takže tí, čo sa zo snehu tešia (vrátane mňa), sa z neho tešia tak, akoby bol posledný... Hmmm... nechce nám to náhodou niečo povedať..? ;-) Túto fotku som vytiahla z análov archívu spred týždňa. Je to majstrovský kus snehuliaka, už len preto, že má úctyhodnú výšku a deti, čo ho stavali, na neho museli znášať sneh vari z troch ulíc... (stavali ho ešte z prvého snehu, keď toho nenaprášilo až tak veľa) Fotka, ktorú som spravila v priebehu minulého týždňa počas prestávky v práci. Chcela som zachytiť ako huuuuusto chumelí. Dúfam, že je to tam dosť vidno...:-) Nedeľné ráno, odtiahnem závesy a znova sneh na balkóne... A viac ako pri prvom snežení. Tak som sa potešila, že som doň hneď vyšliapala slniečko...:-) Tomu sa už teda hovorí zasnežené palmy...:-) Najviac ma fascinovali zasnežené stromy. Nielenže boli krásne, ale keď sa sneh udržal aj na konároch, znamenalo to, že bola fakt kosa. Je to znak ozajstnej zimy... Pohľad zblízka ako si naše palmy tejto zimy trénujú otužilosť :-) Nedala som sa dvakrát pýtať a hneď som si na balkóne postavila takého drobnučkého úbožiačika neboráčika aj ja... Nemohol, žiaľ, byť iný, stavala som ho už za odmäku, keď zo stromov kvapkala voda. Nedržali na ňom veľmi ani oriešky, ktoré som chcela použiť ako oči a ústa, vždy, keď som sa tam nejaký pokúsila vtlačiť, odrazila som snehuliačikovi pol hlavy...:-) Ale určite sa ráta aspoň takýto. Môžem teraz hrdo a pravdivo prehlásiť, že som si tejto zimy postavila svojho vlastného snehuliaka...:-) Nečakala som však, kým sa všetko roztopí, schmatla som foťák a hajde vonku pozrieť si, ako vyzerá írska zima v parkoch... Related link: It's snowing!!! :-)

Tribute to Winter

Winter here in Ireland lasted two and a half a day... So what else do you expect to do from me..? ;-) My winter are not just memories, there are another ways to live it... Enjoy a piece of it with me...
„...it was fine, coming through the snow as the red sun was rising and showing against the black tree-trunks! As you went along in the stillness, every now and then masses of snow slid off the branches suddenly with a flop, making you jump and run for cover. Snow-castles and snow caverns had sprung up out of nowhere in the night – and snow bridges, terraces, ramparts – I could have stayed and played with them for hours. Here and there great branches had been torn away by the sheer weight of the snow, and robins perched and hopped on them in their perky conceited way, just as if they had done it themselves. A ragged string of wild geese passed overhead, high on the grey sky, and a few rooks whirled over the trees, inspected, and flapped off homewards...”

Kenneth Grahame - Wind in the willows

...the words of Mr. Otter about his journey to his friends through the winter forest...

...nobody knows but me...

There is a place that I travel
When I want to roam
And nobody knows it but me.
The road don’t go there
And the signs stay home
And nobody knows it but me.
It’s far far away
And way way afar,
It’s over the moon and the sea,
And wherever you’re going
That’s wherever you are,
And nobody knows it but me...

anonym

PS: The place can have many different shapes, can be everywhere, even here, right now...

It's snowing!!! :-)

Nečakané (alebo málo čakané) sa stalo skutočnosťou... Dnes ráno som odhrnula závesy a uvidela som pravý poctivý bielučký sneh! Napadol, keď som ho najmenej čakala, v smutnej nálade, zaoberajúca sa úplne inými vecami... Íri majú, samozrejme, kalamitu, sťažujú sa na obrovskú kosu a pohoršujú sa, ako si sneh dovolil len tak z ničoho nič napadnúť (česť výnimkám :-)). Ale ja sa teším. Takéto nečakané príjemné prekvapenia vedia dobre naštartovať aj v iných oblastiach života. Možno aj preto je tento sneh pre mňa taký vzácny... ...biely balkón po rozhrnutí závesov... A prvá nefalšovaná radosť...:-) Síce iba jemne poprášené, ale v Írsku sa to rovná metrovým závejom na Slovensku. Cvakala som rýchlo, lebo som sa bála, že sa roztopí. Začínalo už prisvecovať slniečko... Zasnežené palmy :-) ...a autá... ...a kostol... ...ako v rozprávke..:-) Skromne pocukrované brehy riečky Čo som ale naozaj nečakala bolo, že snežilo skoro celý deň. Keď som išla z luasu domov, snehu bolo podstatne nahrubšie... A stále sneží! Som zvedavá, čo bude zajtra...:-)

Twilight

Tých, čo sa zľakli, že nebodaj budem písať o tej tak často omáľanej upírskej knihe či filme, môžem hneď na začiatku upokojiť. Ide mi o skutočný súmrak, jedinečnú, trošku záhadnú, prelomovú a clivú časť dňa, spájajúcu noc a deň a prejavujúcu sa svojou vlastnou krásou. Zachytiť ho nie je jednoduché. Dobré fotky sa väčšinou vydaria "náhodou" na nejakej prechádzke, alebo keď mám kúsok času a idem z mesta domov namiesto luasom pešo... Súmrak sa začína ešte keď sa posledné lúče slnka dvíhajú po stenách... Súmrak bez lúčov s oblakmi na oblohe. Takýto mi pripadá pre Írsko viac typickejší, akoby k nemu patril a vystihoval ho... Aj dublinský súmrak má svoje čaro, čo poviete? :-) Obloha, samozrejme v hlavnej úlohe... Prítmie potichu prikrýva budovy. Ticho hrá hlavnú rolu hneď po oblohe... Súmračné ticho neprehluší ani mestský ruch (ak človek chce) Súmrak nad parkom i s vtákmi na oblohe. Skoro som si vtedy pripadala ako keby som bola mimo mesta...