Friday, February 20, 2009

Labutí kúpeľ

V jedno krásne popoludnie som sa vybrala pozrieť k rieke na labute. Tešila som sa na ich ladné kĺzanie a ponáranie do vody. Nečakala som ale, že budem svedkom toho, ako sa kúpu. Just fascinating :-)




Labutí kúpeľ je náročný a dlhotrvajúci proces. Labute sú prinajmenšom trikrát väčšie ako kačky a majú podstatne viac práce ako ich menší spoluplavci...


...zahŕňa to veľa špliechania...


...a zistenia, aký môže byť dlhokánsky labutí krk okrem gracióznosti praktický...




Keď labuť začne trepotať labkami, chvostom a krídlami, je to od takého veľkého vtáka riadny špľachot. Kto to nečaká, aj zľaknúť sa môže...:-)


Piruety vo vode - poriadne vypláchneme pravé krídlo...


...a aj ľavé... akože inak :-)


Na žiadne zákutie medzi pierkami nezabudnúť


Labuťky vodu radi :-)


Nie, nezaspala... stále očista...


Čistota pol života :-)

Monday, February 16, 2009

Soud


K čemu dnes bude sloužit dnešní den?
No přece pravdě jen,
ruka práva sáhne do světa zlých.
Ať nikdo nic než pravdu nečeká,
vidíte člověka,
to však je nebezpečný živočich...

Kolik sem zažil vražd a zločinů?
Zažil jste nevinu,
pomstu, žárlivost i obyčejnou zlost.
A ač mi říkaj Soudce Oprátka,
to je jen pohádka,
zde stojí ztělesněná spravedlnost.

Jsem neúplatný nebo prodejná svině,
přesto rozhoduji, pane, o vaší vině,
já vyřknou soud,
jsem slepá váha,
nevině svobodu a
oprátku pro vraha.

K čemu dnes bude sloužit dnešní den?
No přece pravdě jen,
ruka práva sáhne do světa zlých.
Jsem hrází zločinů a bezpráví,
o tom se vypráví,
že jste pravá modla spravedlivých...

Špatně zaplacený služebník veřejnosti,
právě rozhoduje o vaší maličkosti
a každý z vás má tady vyšší plat,

jak já řeknu, tak se musí stát!
Jak já řeknu, tak se musí stát!

Jak on řekne, tak se musí stát...

Daniel Landa (muzikál Kvaska, spev Jiří Korn)


Sunday, February 15, 2009

...nielen o dátumoch...


Viete, aký bol včera deň? No tak, ten dátum 14. február vám musí niečo hovoriť... :-) Valentín? Hmmm, no to tiež...:-) (aj keď nejdem sa teraz rozohňovať aký nehorázny biznis sa okolo toho robí), ale ešte jedna významná udalosť sa v tento deň udiala. Včera bolo výročie tzv. "dňa vzkriesenia slovenčiny", keď Ľudovít Štúr vyslovil (originálne v roku 1843) za nevyhnutnosť prijať nový spisovný jazyk, ktorý by zjednotil všetkých Slovákov. Nežartujem. Ja viem, čo si teraz myslíte; aha, slovenčinárka, to sa dalo čakať... Ale nie je to iba o slovenčine. Nedávno som sa totiž dostala k citátom Ľudovíta Štúra a veľmi ma zaujali. Už naňho nepozerám iba ako na osobu z učebnice. Keď si človek uvedomí, že ten muž naozaj žil, že to bol skutočný človek z mäsa a kostí a nie prikrášlená legenda ako Jánošík; a čo všetko vykonal... Dokelu, on to naozaj robil!!! Našiel odvahu, silu a pevnú vôľu a neostal iba pri snívaní... Iba keď sa človek o niečo sám vo svojom živote pokúsi, čo má preň veľkú cenu, len vtedy to snáď dokáže plne pochopiť... Aké je to nesmierne nesmierne ťažké. A pán Štúr chápal ešte jednu dôležitú vec: slovenčina ako taká Slovákov nezmení a nezjednotí. Najdôležitejšia je vnútorná zmena každého človeka. A chápal tiež všetku tú námahu a tŕniskosť, čo táto zmena obnáša...

Tu je zopár jeho citátov (troška kostrbatá starosvetská slovenčina, ale snáď sa cez to prelúskate):

"Ak chceš zmeniť svoj stav, najviac sebe dôverovať môžeš a musíš, veď sám máš prístup k hlbinám srdca, citov a myslenia svojho, musíš sa spytovať, či budeš vytrvalý, či budeš pripravený znášať nepriaznivosti, ktoré by sa v premene tvojho stavu na odpor položili."

"Čím národ nižšie stojí, čím hlbšie v živote telesnom je ponorený, tým menej vážnosti má sám k sebe a tým ľahšie si dá so sebou zahrávať a svoje si odnímať, ako i jednotlivý človek v bahne telesného života zaviaznutý je bez vážnosti k sebe samému a ľahko sa ... za úžitok telesný nielen s telom, ale aj s dušou zapredá."

"Prázdna je každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší základ nemá v sebe. O ľudstvo ide koniec-koncov, ktorého členmi sme my spolu so všetkými ostatnými národmi."

"Nič veľkého, nič pekného, nič šľachetného sa nevytvorilo bez obete, len slaboch sa k obetiam naučiť nemôže, ale duša vznešená horí po nich, lebo práve v obetiach svoju silu, svoje panstvo duch ukazuje."

"Pravý Slovan sa nepustí do ničoho bez toho, aby neprosil o pomoc Boha a každé dielo zavŕši tým, že Bohu za jeho pomoc poďakuje."

"Národy, ktoré odvrhli Kráľovstvo Božie, spravodlivosť, opravdivé ľudské konanie, zabudli na Boha a zaujímali sa len o to "ostatné", teda len o svetské veci, rad za radom upadli, a tento výrok sa aj v budúcnosti ukáže ako pravdivý. Vzchopme sa, Slovania!"

(Komunizmus) "...robí zo všetkých ľudí zaťatých egoistov, likviduje akýkoľvek vývin a mení ľudskú spoločnosť na skleník, na dielňu, kde pracujú všetci jednotlivci mechanicky ako stroje."

"Každý, kto pácha bezprávie a tak sa snaží zachovať, sám nad sebou vyslovuje kliatbu."

"Nielen vlády sú zlé, ale aj ľud je často skazený, a vlády len odrážajú jeho kvality."

"Kto žije duchom, v tom žije celý svet a on v celom svete..."

Friday, February 13, 2009

Take it easy, Mr. Bean

Robí si veci po svojom, veľmi ľahko sa dostane do ťažkostí, z ktorých sa dostáva svojskými, jemu vlastnými riešeniami. Muž, ktorého humor je založený na tom, že istým spôsobom zostal malé decko a správa sa tak. A pri všetkej svojej detinskosti vie aj detsky nevinne poukázať na bežné javy okolo nás, ktorým nevenujeme pozornosť a máme ich nejako zaškatuľkované. Detsky hravý, bezstarostný, ale aj panikáriaci a majúci vlastnú logiku... A hlavne jedinečný, až sa stal klasikou a - vždy zaberajúci... Či už ako prvá pomoc, oddych, nevyhnutné odbočenie, doplnenie, atakďalej... Doplňte si, čo potrebujete...:-) Prajem úprimný, uvoľňujúci a liečiaci smiech...:-)







A ešte bonus, jedna z jeho novších:

Wednesday, February 11, 2009

...snowing again... (exciting Part Two or "The Snowmans Day" :-))


...tak takýto pohľad sa len tak nenaskytne... sneh v parku... Nadšení ľudia nemeškali a hneď si stavali svojich snehuliakov. Tentotu kockatého...:-)


Ice fountain with REAL ice :-)


...tuto vetvičku, tuto lístoček, tamto kúsok snehu. Snehuliačik jak vyšitý...


Mám dllllho pripravený seriál o Dublinských parkoch - také oficiálne predstavenie. Zbierala som naň fotky celé mesiace. Škoda, že som ho nestihla dať ešte pred zimou, aby ste si aj vy mohli porovnaním vychutnať tú nezvyčajnú zmenu... Ruže odkvitnuté a pokosené, fontánka zmrznutá, a - sneh... Porovnanie príde až na jar...:-)




Gúľalo sa, gúľalo... dogúľalo sa a chcelo to byť snehuliak, ale stavajúcim zrejme nezvýšilo sily a energie vygúľať ďalšie gule. Tak z neho ostalo veľké metrové snehovolistové jablko...:-)


Husté košaté stromy si pod konáre sneh nepustili


Vydarená rodinka s psíčkom na prechádzke v parku...:-)


Zasa až taká kosa nebola. Rieka nezamrzla... ani vesliari...:-)


Zdá sa, že Íri vďaka nedostatku príležitostí nevedia odhadnúť sily, čas a energiu pri stavaní snehuliaka...;-)




Zato tu sa snehový kamarát celkom vydaril... (odhliadnuc od proporcií...)


Snehobiele labute krásne a s gráciou zapadali do scenérie


...niekto sa pohral...:-)


Tu sa jabĺčko gúľalo, vybralo ostrú zákrutu a... vyzerá, že to bude ozajstný snehuliak! :-)


Havkom zima nebola a tešili sa zo snehu najviac. Aj keď podaktorí ustráchaní majitelia radšej obliekli svojim štvornohým behajkom extra kožúšky


Art park


Iniciatíve sa medze nekladú :-)


Ajaj, taká metelica zas až nebola. Žeby niekto pomohol..?








Tie zmrznuté fontány fakt stáli zato. Tak ako si každý staval zo snehu snehuliakov, tak si každý ďobol do ozajstného ľadu...:-)


V parku neboli iba stopy ľudí...


Keď som odchádzala z parku, už pršalo


Niekto neodolal a urobil do snehu anjela...:-)


Pokus o snehuliaka i pred kostolom


A takto vyzeral môj dažďu vystavený úbožiačik neboráčik, keď som sa vrátila domov. Ale aj tak to bol rekord. Sneh vydržal až do popoludňajších hodín...:-)

Related links:...snowing again...:-)
It's snowing!!! :-)

Monday, February 9, 2009

...snowing again...:-)

Čo dodať...:-) Myslela som, že zima tu skončila, lebo iba deň pred zatiaľ poslednou metelicou bol slnečný deň ako v lete (aj keď chladivý), že slnko vysosalo aj posledné zvyšky snehu a vlhkosti zo zeme; a na druhý deň sa zobudím a - ajhľa... snehu trikrát viac než pri onom prvom pamätnom snežení... Výkyvy počasia tu vôbec nie sú zriedkavé - ba naopak; aprílové počasie tu vládne vlastne celý rok, akurát že teraz sa zo zvyčajného trojuholníka dážď-vietor-slnko stáva štvoruholník dážď-vietor-slnko-sneh, a už z toho nie je iba kalamita, ale pamätné dni, ktoré tu nezažili od roku osemdesiaaaaaaat... (nastáva dlhé premýšľanie s prižmúrenými očami, ktoré väčšinou skončí číslovkou tri alebo štyri). Každopádne, sneží tu väčšinou iba ráno, väčšinou sa to hneď roztápa, takže trvalejší sneh (rozumej akože vydrží až do večera) je veľmi vzácny. A sneží nepravidelne, každý druhý alebo tretí deň, takže je to vždy prekvapko. Vlastne nikdy neviete, či nasneží znovu. Takže tí, čo sa zo snehu tešia (vrátane mňa), sa z neho tešia tak, akoby bol posledný... Hmmm... nechce nám to náhodou niečo povedať..? ;-) Túto fotku som vytiahla z análov archívu spred týždňa. Je to majstrovský kus snehuliaka, už len preto, že má úctyhodnú výšku a deti, čo ho stavali, na neho museli znášať sneh vari z troch ulíc... (stavali ho ešte z prvého snehu, keď toho nenaprášilo až tak veľa) Fotka, ktorú som spravila v priebehu minulého týždňa počas prestávky v práci. Chcela som zachytiť ako huuuuusto chumelí. Dúfam, že je to tam dosť vidno...:-) Nedeľné ráno, odtiahnem závesy a znova sneh na balkóne... A viac ako pri prvom snežení. Tak som sa potešila, že som doň hneď vyšliapala slniečko...:-) Tomu sa už teda hovorí zasnežené palmy...:-) Najviac ma fascinovali zasnežené stromy. Nielenže boli krásne, ale keď sa sneh udržal aj na konároch, znamenalo to, že bola fakt kosa. Je to znak ozajstnej zimy... Pohľad zblízka ako si naše palmy tejto zimy trénujú otužilosť :-) Nedala som sa dvakrát pýtať a hneď som si na balkóne postavila takého drobnučkého úbožiačika neboráčika aj ja... Nemohol, žiaľ, byť iný, stavala som ho už za odmäku, keď zo stromov kvapkala voda. Nedržali na ňom veľmi ani oriešky, ktoré som chcela použiť ako oči a ústa, vždy, keď som sa tam nejaký pokúsila vtlačiť, odrazila som snehuliačikovi pol hlavy...:-) Ale určite sa ráta aspoň takýto. Môžem teraz hrdo a pravdivo prehlásiť, že som si tejto zimy postavila svojho vlastného snehuliaka...:-) Nečakala som však, kým sa všetko roztopí, schmatla som foťák a hajde vonku pozrieť si, ako vyzerá írska zima v parkoch... Related link: It's snowing!!! :-)

Saturday, February 7, 2009

Tribute to Winter


Winter here in Ireland lasted two and a half a day... So what else do you
expect to do from me..? ;-) My winter are not just memories, there are another ways to live it... Enjoy a piece of it with me...
„...it was fine, coming through the snow as the red sun was rising and showing against the black tree-trunks! As you went along in the stillness, every now and then masses of snow slid off the branches suddenly with a flop, making you jump and run for cover. Snow-castles and snow caverns had sprung up out of nowhere in the night – and snow bridges, terraces, ramparts – I could have stayed and played with them for hours. Here and there great branches had been torn away by the sheer weight of the snow, and robins perched and hopped on them in their perky conceited way, just as if they had done it themselves. A ragged string of wild geese passed overhead, high on the grey sky, and a few rooks whirled over the trees, inspected, and flapped off homewards...”

Kenneth Grahame - Wind in the willows

...the words of Mr. Otter about his journey to his friends through the winter forest...