Autumnal in paint

Autumnal

Iba zopár obyčajných fotiek, jesenné listy na stromoch. Kombinácii spolu so slnkom a modrou oblohou nemôžem odolať :-)

Glasnevin cemetery 3

Miesto, kde pochovávali deti. Vzadu v rohu vidno jednu zo strážnych veží, ktoré vybudovali v období, keď bolo rozšírené vykrádanie hrobov. Teda, aby som bola presnejšia, išlo o vyprázdňovanie hrobov, kradli sa telá na vedecké výskumy a pokusy. Dobre sa za to platilo, to bol jediný a hlavný dôvod. Kradlo sa tak, že sa vykopala tunelovitá diera vzadu za náhrobkom, aby bola čo nenápadnejšia, a telo (nedávno pochované, možno 1 - 2 dni) sa pomocou lana vytiahlo hlavou a ramenami napred. Brrrrr, hrozné... :-((( Človek je naozaj rád, že takému barbarstvu je dnes koniec
























Cintorín - miesto nespočených ľudských osudov a spomienok, miesto pokoja, možno nepokoja, premýšľania o druhom svete, a ako sme s ním stále spojení; o blízkych, a vlastne o všetkých zosnulých, lebo neviem, či to aj vy tak vnímate, ak po človeku na tomto svete ostane už len náhrobok s krátkym nápisom na ňom, ten človek už akosi zvlášne nie je cudzí, aj keď sme ho predtým nepoznali, je istým spôsobom blízky - až tak, že sa možno zaň pomodlíme aspoň krátku modlitbu...

Glasnevin cemetery 2

Väčšina osobností pochovaných na cintoríne neírom nič nehovorí. Za všetkých spomeniem iba jedného: Daniel O'Connell, asi najvýznamnejší írsky štátnik a politik, prirovnám ho k Ľudovítovi Štúrovi. Je po ňom pomenovaná aj hlavná ulina Dublinu. Jeho hrobka je pod vysokou vežou, dominantou cintorína


Vnútro hrobky a sarkofág


"Moje telo Írsku, moju dušu nebu, moje srdce Rímu..." Jeho posledné slová zobrali doslovne, chceli jeho srdce preniesť do Ríma, ale cestou sa stratilo...












Inak, s cintorínom sa viaže jedna kuriozita; hneď vedľa je krčma, kam chodievali pozostalí zapíjať svoj žiaľ, a to ešte veľakrát pred(!) pohrebom. Truhlu nechali vonku. Samozrejme, stalo sa, že zabudli pritom na čas, a tak sa častokrát vonku nakopilo niekoľko truhlí, ktoré tam ostávali aj do druhého dňa, lebo pozostalí po východe z krčmy neboli schopní žiadnych pohrebných obradov. Toto sa zarazilo oficiálnym príkazom, že všetky pohreby musia byť odbavené do dvanástej hodiny napoludnie, inak nebudú pripustené vôbec... Len si to predstavte, krčma vedľa cintorína! Na Slovensku je také čosi nemysliteľné; už krčma samotná by sa brala ako znesvätenie, nie to ešte nechať telo svojho blízkeho zosnulého pred dverami a ísť vysedávať do krčmy ešte pred pohrebom!!!