Cleanness of Winter

Jeden môj známy raz povedal, že čistota je chladná. Chcelo to trochu skúmania, bádania a hľadania, aby som mu dala za pravdu. Je to jedna z jej vlastností. Chladná nie ako neosobná, ale ako chladivo osviežujúca, svojou chladivosťou prebúdzajúca a nútiaca k pohybu. A možno ešte ak niekto nazve neprikrášľovanie chladom; čistota ako taká, zobrazujúca čírosť a podstatu takú aká je a má byť, bez prímesí, nezakalenú a pravú...


Zima je obdobie, ktoré sa s čistotou spája asi najviac. Vlastne spája čistotu s chladom do jedinečnej krásy...


Vzduch je pod bodom mrazu nehybný, teda čistý (baktérie chrípok sa začnú šíriť, až keď sa oteplí). Sneh nemôže mať inú farbu ako bielu, ľad inú ako priezračnú. Horizonty a hory vidno zreteľnejšie. Dokonca vraj aj hviezdy vidno v zime jasnejšie, pretože obloha je čistejšia


Nehybnosť a spánok. Nie ako výraz lenivosti, ale vrámci zákona pohybu. Nutná regenerácia a očistenie. Keď veci zastavíme a znehybníme, vidíme ich jasnejšie, čistejšie.


Vďaka bielej sú čistejšie a kontrastnejšie i iné farby...


Hugging preciseness of winter




Čistota sa nedá narušiť bez toho, aby to na nej nebolo vidieť, aby nezanechala stopy. Čo sa týka snehovej prikrývky, nemusí to byť vždy na škodu. Pri prechádzke v lese ma vždy potešilo, keď som našla stopy zvierat v snehu. Dávalo mi to pocit spájania, cítila som sa k nim vždy bližšie než inokedy. Tadeto chodila srnka, tadeto líška, jeleň, vlk... A nesmierne sa mi páčilo, ako sa všetky stopy zbiehali ku krmelcom (vlčie stopy som našla práve tam :-)). Tam to bolo udupané ako na diaľnici...:-)




A nakoniec zima, čistota a detstkosť. Verím, že vidine postaviť si snehuliaka neodolajú ani mnohí dospelí...:-)