Sunday, February 22, 2009

Accordion papa


"Papa sat with with me tonight. He brought the accordion down and sat close to where Max used to sit. I often look at his fingers and face when he plays. The accordion breathes. There are lines on his cheeks. They look drawn on, and for some reason, when I see them, I want to cry. It is not for any sadness or pride. I just like the way they move and change. Sometimes I think my papa is an accordion. When he looks at me and smiles and breathes, I hear the notes..."

(Markus Zusak - The Book Thief)

2 comments:

Lucka Bérešová (hudobníčka) said...

jeeeej, to bolo penke :) Akordeon je naozaj skvely nastroj, niekedy ho ludia podcenuju, lebo na nom nepoculi hrat majstra.

ludmila said...

Presne! Možno ho berú ako dedinský nástroj na zábavy, ale ja som si v poslednom čase uvedomila, aký náročný na hranie musí byť, klávesy a gombíky na stláčanie na oboch stranách a ešte ho rozťahovať a sťahovať... A vždy si pri ňom spomeniem na nášho Džordža :-) Je skvelý muzikant.
Ale aj tak, samozrejme, záleží na tom, ako čo človek prežije. Pre niekoho to môže byť najkrajší nástroj na svete...