"I kdybych skončil cestu svoji
a ležím pohřben v černé tmě,
za horami a černými hrady,
vždycky se Slunce usměje.
Ze stínu vstane, nebem jde,
Hvězdy se po obloze točí,
já neřeknu, že skončil Den
a s Hvězdami se nerozloučím..."
(JRRT)
Opäť dôkaz, že v napohľad suchom a nepotrebnom pni môže byť veľa života. Peň sa stal mraveniskom, obrovským a rušným; iba šum padania ihličia z chrbtov mravcov bolo počuť na niekoľko metrov...
No comments:
Post a Comment