November Snow

Začalo to pred dvoma dňami. Takú nočnú blýskavicu a hrmavicu som tu jakživ nezažila. Írsko je známe tým, že vďaka svojím vyrovnaným teplotám tu búrky ani blesky nemávajú. Ani inde na svete, kde ich mávajú, si ich určite so snehom nespájajú. A najmä, keď to všetko nasleduje po niekoľkých krásnych a teplých jesenných dňoch. Tak si predstavte tie zmiešané pocity, keď som ráno odhrnula závesy. Obrovské prekvapenie, nadnášajúci pocit akoby prišli Vianoce, a ubíjajuci pocit pri predstave funkčnosti dublinskej verejnej hromadnej dopravy. Tak som si pekne dala extra sveter, extra ponožky, novú čiapku s riadnym zimným brmbolcom na hlavu, okolo krku som omotala dlhočizný šál a poďho do práce... Meškala som našťastie iba pätnásť minút...


Strom pred mojím balkónom. Páči sa mi ako sneh dokonale pokryje každý každučký aj ten najmenší konárik...




Včera v parku som sa dala do reči s jedným asi päťdesiatročným dublinčanom, ktorý nad týmto všetkým krútil hlavou. Vraj čo žije, nepamätá, žeby tu v novembri niekedy napadol sneh a teplota klesla až na -7 stupňov (keď tu majú tak okolo nuly, považuje sa to už za hlbokú zimu). Príroda vždy niečím prekvapí. Niečo sa deje, niečo je vo vzduchu...




Žeby si aj tu spomenuli na sviatok Dušičiek..? (Park je venovaný pamiatke obetiam svetových vojen.) Určite takýto pohľad poteší...






Zo stromu padali listy aj sneh zároveň


Kontrast


Niektoré ruže už ostrihali...


...iné sneh prekvapil...


Snežné posedenie - niekoho neodradil ani sneh :-) Sneh má úžasnú vlastnosť, že v sebe zanecháva stopy. Dá sa z neho čítať nedávna minulosť a človek sa cíti s okolím viac spojený








Leto, jeseň a zima dokopy




Pravé fontánové cencúle






Tak som zvedavá, ako dlho ten sneh vydrží...

Autumnal in paint

Autumnal

Iba zopár obyčajných fotiek, jesenné listy na stromoch. Kombinácii spolu so slnkom a modrou oblohou nemôžem odolať :-)

Glasnevin cemetery 3

Miesto, kde pochovávali deti. Vzadu v rohu vidno jednu zo strážnych veží, ktoré vybudovali v období, keď bolo rozšírené vykrádanie hrobov. Teda, aby som bola presnejšia, išlo o vyprázdňovanie hrobov, kradli sa telá na vedecké výskumy a pokusy. Dobre sa za to platilo, to bol jediný a hlavný dôvod. Kradlo sa tak, že sa vykopala tunelovitá diera vzadu za náhrobkom, aby bola čo nenápadnejšia, a telo (nedávno pochované, možno 1 - 2 dni) sa pomocou lana vytiahlo hlavou a ramenami napred. Brrrrr, hrozné... :-((( Človek je naozaj rád, že takému barbarstvu je dnes koniec
























Cintorín - miesto nespočených ľudských osudov a spomienok, miesto pokoja, možno nepokoja, premýšľania o druhom svete, a ako sme s ním stále spojení; o blízkych, a vlastne o všetkých zosnulých, lebo neviem, či to aj vy tak vnímate, ak po človeku na tomto svete ostane už len náhrobok s krátkym nápisom na ňom, ten človek už akosi zvlášne nie je cudzí, aj keď sme ho predtým nepoznali, je istým spôsobom blízky - až tak, že sa možno zaň pomodlíme aspoň krátku modlitbu...