Neviem, do akej miery sú na Slovensku ľudia zvyknutí pozývať iných ľudí stráviť s nimi Vianoce, pokiaľ nie sú ich príbuzní; ja teda nie som. Nič v zlom, Vianoce sa predsa oslavujú v rodinnom kruhu. Keď ma teda pozvala kolegyňa stráviť sviatky s ňou a s jej sestrou a priateľom, myslela som, že ma pozývajú tak na obed (štedrovečernú večeru tu nemajú). Vykľul sa z toho celý víkend. Kolegyňa vedela, že by som inak strávila Vianoce osamote. Klamala by som, ak by som povedala, že mi nechýbali slovenské Vianoce a všetko, čo k nim patrí, avšak vďaka tomuto pozvaniu a milým úžasným ľuďom bol pre mňa tento vianočný víkend (a aj tie najmenšie a najobyčajnešie veci, čo k nemu patrili) veľmi veľmi veľmi špeciálny...

Zasnežený Dundalk, mestečko, kde Tamara a Roberto žijú

A sme doma. Roberto a Alexandra, moja kolegyňa z práce

Nadšené privítanie

Berra, dôležitý člen domácnosti, plný života a radosti...

...čo rád občas zalezie pod nábytok. Asi má tam pocit bezpečia

Omša na prvý sviatok vianočný

Zbor spieval nááádherne

Slnečný a žiarivý (a zasnežený!) Vianočný deň
No comments:
Post a Comment