Popoluškine šaty

Dcéra moja, čo je? Nezdá sa ti,
že by vošli do orieška šaty?
Ležali by dlhé, striebristé
v jeho jamkách ako v kolíske?

Nezdá sa ti, dcérka? A čo orech?
Celé roky stojí v našom dvore.
Obor strom - ten pozná, čo je les.
Vystreľuje vetvy do nebies,

celý obzor nimi zakošatí.
O čo je ten väčší ako šaty?
Koľko by naň vošlo tvojich šiat?
Vedela by si to spočítať?

Vidíš, a ten obor z nášho briežka
celučký sa vmestil do orieška.
Tichý ako ryba v šupinkách
celý ležal v jeho škrupinkách.

Život nerád vraví, čo sa stalo:
skrýva veľké v menšom, menšie v malom.
Hľadaj moja, uč sa potroške
porozumieť jeho matrioške,

ktorá takto naopak sa skladá.
Pretože i nachádza, kto hľadá,
zjavia sa veci premnohé.
Ako hviezdy večer v oblohe.

Milan Rúfus (zbierka Lupienky z jabloní)