Ever After

Have you seen it? A new and refreshing take on Cinderella story. Beautiful and clever writing and acting. They don't make films like this anymore, do they?
Here is the part 1 from the film:

"Voda v koleni, mriafce v sifoni..." 5

Reč a jazyk sa vyvíjajú a mnohé slová už patria minulosti a nikdy sa nevrátia späť. Tak to má byť, je to prirodzený vývoj. Sú však súčasťou našej minulosti, a kým je tu ešte niekto, kto sa o ne zaujíma, komu spomienka na ne niečo hovorí a nie je mu cudzia, stojí za to si ich pripomenúť.
Tak nech sa páči, je tu ďalšia várka šuňavizmov :-)

pinvica - pivnica (zdá sa že u Šuňavčanov sú slovné alebo písmenové prešmyčky populárne)

vybakereny, vybakeriť - vykrivený, vykrútený, vykriviť (napr. kôl v plote)

parkan - zábradlie

zove sa - volá sa (Vedel by niekto správny neurčitkový tvar tohto slovesa? Zovať sa, zoveť sa, zvať sa..? Toto slovo snáď ani neurčitok nemá :-))

pokrovec - koberec

jupka - krátky kabátik

nabajdať, obajdať - oklamať, okabátiť (toto slovo sa používa, keď niekto naletí na naozaj chytrácku, prefíkanú, rafinovanú lož - "ta tak nas obajdali...")

buleš - lenivec

dristnuť - spadnúť

krušok (chleba) - kus chleba; "odkroj si krušok chleba" (nech je ten kus chleba akokoľvek veľký, vždy má milé zdrobneninové pomenovanie "krušok" :-))

mizdierka - medzierka, malá dierka

rozburdať, burdať - zvaliť, rozvaliť, zbúrať, narušiť harmóniu či poriadok

pyskovať - odvrávať, papuľovať ("Čo robia vtáčiky?" "Py[i]skujú!" :-))

bočka - sud (jedno z najslávnejších a najpoužívanejších šuňavských prirovnaní pre silný dážď je "leje jak z bočky")

pofiderny - chabý, neúplný, nekvalitný, slabý, nedosahujúci žiadúci štandard

rozkekešiť sa - príliš sa odviazať (napr. v tanci, v zábave, ale aj v hocičom inom) až to nie je milé ani zdravé, i keď občas ešte stále zábavné (ekvivalent na to by mohol byť "odtrhnúť sa z reťaze")

kiera - zákruta, križovatka ("stretneme sa na kiere")

cabnuť - šliapnuť, spadnúť do niečoho mazľavého, že to urobí "cab" - napríklad do blata :-) (ale môže sa cabnuť aj trebárs rukou do koláčovej plnky)

harkotiť - štekliť; harkotlivý, harkotný - šteklivý

mrdať sa - krútiť sa, zvíjať sa, prevracať sa (najmä o zvieratách či chrobákoch, ale aj o človeku)

vyklapeť sa - vysedieť sa, dlho za zasedieť - hlavne na návšteve ("som sa včera u vas vera vyklapeua")

suši ma - smädí ma

obsmrdať - podozrivo sa poflakovať okolo nejakého miesta či ľudí, bezcieľne neurčito postávať; používa sa v mierne pejoratívnom zmysle a cítiť z neho, že niekto nie je niekde vítaný

posanať - pozháňať, nájsť

chočo - označuje sa tak nanič kvalita nejakej veci ("tako chočo, ani to netrime, keď to zavesim...")

ušmudlať, ušmudlaný  - ubabrať, zašpiniť, ubabraný

pudivieter - vetroplach, ale aj človek, ktorý rýchlo chodí

pašašir - nezbedník

šlejfar - brúsič nožov; ale aj vandrák (pochádza to z faktu, brúsiči nožov boli vlastne vandrovníci)

pajštrun - drevená kasta na potraviny


Toľko na dnes. Hlavne posledné štyri slová boli pre šuňavizmových fajnšmerkrov, ja som napríklad nemala ani potuchy, že existujú. Tradične vás všetkých prosím, aby ste si na mňa spomenuli, keď zachytíte nejaké zaujímavé slovo, frázu, slovné spojenie, alebo "heft", napríklad:
"Nože si vezmi..."
"Ta nože var nie, ale zakusok..."
Ďakujem! :-)

Related links:
"Voda v koleni, mriafce v sifoni..." časť 1, 2, 3, 4

Watermill theme

...by various artists:

Mark Daehlin

Robert Finale

Sandra Bergeron

Terry Redlin

Stanislav Wilk

Thomas Kinkade

Mark Keathley

Dave Barnhouse

Related links:
Four seasons
Venice in paint
By an early sunset
Paris in paint
Summer Cottage
Lighthouse in paint
Autumn again

Dušičky

Otváram bránu a vstupujem. Slnko je nízko nad horizontom, na november ešte prekvapivo hrejúce, ale vzduch je chladný, a cítiť z neho, že mráz už čaká iba na to, kedy slnko zapadne. Nemusí čakať dlho. Posledné lúče si berú teplo so sebou. Ponáhľa sa preč, akoby vedelo, že tu  nepatrí. Ruky si zimomrivo schovám do vreciek. Pomaly stúpam hore, mokrá hlina sa mi lepí na topánky.

            Jesenné počasie k dušičkám patrí.  Naladí nás, a zároveň nám pomôže ponoriť sa do seba. Ale hlavne pomáha vnímať hroby pokryté sviecami a vencami intenzívnejšie. Jeseň je symbol zmeny. Hroby sú symbolom jednej z najväčších zmien, akou človek prechádza. Zmena je však dosť často bolestná. A zmena ako prechod z jedného života do druhého môže byť devastujúca, ak jej človek nevie vyjsť v ústrety, ak ju nechápe, bráni sa jej, bojí sa jej.

            Zapaľujem sviecu a rukami chránim plameň pred hladujúcim vetrom. Potom ju schovávam do lampášika. Roztancovaný plamienok sa tam upokojí. Tlačia sa mi slzy do očí pri pohľade na všetky tie hroby. Ktovie, kadiaľ putujú teraz. Spomínam aj na ich púť na zemi. Každá mi pripadá významná.

Niektorí odišli predčasne. Iných trávou porastené hroby bez sviec a vencov hovoria, že ľuďmi sú už zabudnutí. Avšak iba ľuďmi. Pretože nič sa vo Stvorení nestratí. Ich životy ako nitky, možno niekde pokrútené a zauzlené, čakajú na svoje dokončenie a rozuzlenie; a stoja rovnako vedľa ostatných nitiek.

Sú tu hroby nové, čerstvé. Vyzerajú akoby ich zaskočilo, že sa tak znenazdajky objavili na cintoríne, stoja trochu neisto, bez riadneho náhrobku, iba obité doskami. Musia si teraz zvykať na to, že tu vôbec sú, musia vrásť do zeme. Aký smutne presný obraz ľudí. Živých aj mŕtvych.  Tých, ktorí stoja okolo takéhoto hrobu, neisto a zaskočene a aj tých, pre ktorých bol tento hrob vykopaný a stoja na druhom brehu rieky. Všetci čakajú, kým dozrie čas a pýtajú sa: Čo teraz?

A čas dozrieva. Narýchlo urobené hroby sa menia, dostanú poriadny náhrobok a vyzerajú, že sem patria. Aj ľudia (snáď) putujú pomaly dopredu a učia sa žiť nanovo.

Potom je tu ešte jeden druh hrobov, čo vyzerá cudzo. Teda, hroby to zatiaľ ešte nie sú, iba prázdne schránky. Betónové náhrobky s menom a dátumom narodenia. Tiež vyzerajú trochu neisto, že chátrajú, praskajú, zarastajú trávou, a pritom ich čas ešte neprišiel. Takisto obraz ľudí. Snažia sa, aby ich smrť nezaskočila. Teda aspoň po fyzickej stránke. Problém je v tom, že takéto hroby, keď sa konečne zaplnia, vyzerajú až príliš, že človek, aj keď len nedávno pochovaný, tu ležal už veľmi dlhý čas...

Tradične zapálim aj jednu sviečku za nás živých. Sme predsa všetci na jednej lodi, nezáleží na tom na ktorej strane rieky stojíme. Aby sme sa neponáhľali do hrobu, keď doň ešte nepatríme. A aby sme nežili ani tak, že nás smrť zaskočí. A hlavne, nech už sme kdekoľvek, aby sme nikdy nestratili spred očí svoj cieľ, a aby sme mali odvahu a silu kráčať po svojej ceste stále dopredu. A dohora, za Svetlom. 

 

            © Ludmila

Related links:
Dni dušičiek: part 1, part2, part 3, part 4