Po dlhom čase som znovu zalovila do spomienok, a zistila som, že som poriadne pozadu čo sa týka našich cestovných denníkov. Chronologicky nasleduje Chata Zaťura, kam sme si urobili výlet jedného letného dňa roku 2001. Aj sme tam prespali. A bolo úžasne.
Účastníci výletu spolu so mnou ako zapisovateľkou boli Jolka, Božka, Mária, Robo a Džordžo.
Tak sa usaďte, ideme na to :-)
Pamätám si, že sme si po ceste odtrhli tri kúzelné lieskové oriešky, moje boli také krásne, že som ich na polici v izbe mala potom ešte niekoľko rokov.
Ľ: "Oriešky mi spadli na zem a... nič. Ani len šatka na krk."
M: "Počkaj keď rutim totie oriešky o zem ta - celý šatník!"
J: "Tá voda je čistá?"
B: "Áno."
J: "Vyzerá zelená..."
Ľ: "To je tými riasami."
M: "Cítim sa ako zdochlina.."
"Groliu ja vašu, kačico s rozpalenym nosom." (Už neviem, čoho sa týkala tá veta, ale takéto rýdzo šuňavské perly niekedy ani nepotrebujú komentár, no nie?)
Dž: "Čo máme, zjeme, čo nemáme, nezjeme."
Zakladali sme oheň, Božka rozdúchavala.
Dž: "Riadny duch." (dych)
R: "Nema pluca prekurenie jak ty..."
Robo je štipľavú papriku: "Cibeka, ta to cítiť, že to riadna paprika a nie taký lopúch..."
J: "Keď voda tečie pomaly, treba ju nakloniť.." (!)
R: "Kúpil som mobil za 5000, mal som záujemcu na 5500 - ZISK Z ROZUMU."
R: "Živánska jak oči."
Ľ: "Motýle nám lietajú okolo chaty, ako keby bola ich.."
Snažíme sa udržať oheň:
R: "Poďme na suché vetvy, lebo budeme do tej pahreby fúkať do jari.."
"Som krtkokvas."
vtip: "Krtko, ako sa máš?"
"No a čo, že som čierny.."
Večer o 11.00 výkrik do tmy: "Chatka zmizla!" (tak sa zotmelo, že ju už nebolo vidno)
R: "Vojdem do chaty, chaty nikde. Vyjdem von, číslo sedí."
R: "Jak tu budu behať myši, ta ich pobijem jak mačky."
R: "Nie je tá voda predsalen zelená?"
Ľ: "To sú predsalen tie riasy..."
Ľ: "Zľakla som sa, keď zahrmotalo v tom komíne, ako by ním niekto prišiel..."
M: "To bol jeleň aj s parohami."
Pukalo v peci a Mária vraví:
"Chatku nám dachto rozobera..."
R: "Zariadime, nach nerozobera aspoň do rána (aby sme sa vyspali), a keby predsalen, tak aspoň po tichu.."
Mária spala hore na poschodovej posteli: "Robo, dúfam, že ti nevadí, že keď sa mi bude snívať baywatch, skončím na tebe."
Ľ: "Mária, prestaň sa prehadzovať, lebo sa hýbe celá posteľ."
M: "To je kolíska."
Ľ: "Chceš ma ukolísať na večný spánok?"
Najčastejšia veta večera: "Dobrú noc, Mária..."
Robo zhŕňal smeti zo stola a vraví: "Ale sa zmestí na tú zem..."
"Ujček, umyte sa."
"Medveď sa neumyva a jaky je mocny."
Napísali sme text do chatového denníka, všetci sme to podpísali, a keď išla podpísať Mária, Jolka vraví: "Mária, dobre si pozri, čo podpisuješ..."
M: "Soroma, Domoga.."
Po ceste domov sme natrafili na chlapov, čo sťahovali kmene stromov dolu svahom. Mária vraví: "Siedame a ideme domu."
Jolka pozerala za jedným z tých kmeňov a Mária vraví: "Jolka nesmúť, on sa vráti.."
Mária si poklope na čelo a vraví: "To musíš mať v žalúdku!"
Toľko na dnes. Ďakujem všetkým zúčastneným. A - spomínajte, spomínajte, spomínajte :-)
Related links:
"Čo veta, to perla" alebo to najlepšie z našich výletov:
1,
2,
3,
4,
5