"Čo veta, to perla" alebo to najlepšie z našich výletov 6

Po dlhom čase som znovu zalovila do spomienok, a zistila som, že som poriadne pozadu čo sa týka našich cestovných denníkov. Chronologicky nasleduje Chata Zaťura, kam sme si urobili výlet jedného letného dňa roku 2001. Aj sme tam prespali. A bolo úžasne. 
Účastníci výletu spolu so mnou ako zapisovateľkou boli Jolka, Božka, Mária, Robo a Džordžo. 
Tak sa usaďte, ideme na to :-)

Pamätám si, že sme si po ceste odtrhli tri kúzelné lieskové oriešky, moje boli také krásne, že som ich na polici v izbe mala potom ešte niekoľko rokov.

Ľ: "Oriešky mi spadli na zem a... nič. Ani len šatka na krk."
M: "Počkaj keď rutim totie oriešky o zem ta - celý šatník!"

J: "Tá voda je čistá?"
B: "Áno."
J: "Vyzerá zelená..."
Ľ: "To je tými riasami."

M: "Cítim sa ako zdochlina.."

"Groliu ja vašu, kačico s rozpalenym nosom." (Už neviem, čoho sa týkala tá veta, ale takéto rýdzo šuňavské perly niekedy ani nepotrebujú komentár, no nie?)

Dž: "Čo máme, zjeme, čo nemáme, nezjeme."

Zakladali sme oheň, Božka rozdúchavala.
Dž: "Riadny duch." (dych)
R: "Nema pluca prekurenie jak ty..."

Robo je štipľavú papriku: "Cibeka, ta to cítiť, že to riadna paprika a nie taký lopúch..."

J: "Keď voda tečie pomaly, treba ju nakloniť.." (!)

R: "Kúpil som mobil za 5000, mal som záujemcu na 5500 - ZISK Z ROZUMU."

R: "Živánska jak oči."

Ľ: "Motýle nám lietajú okolo chaty, ako keby bola ich.."

Snažíme sa udržať oheň:
R: "Poďme na suché vetvy, lebo budeme do tej pahreby fúkať do jari.."

"Som krtkokvas."

vtip: "Krtko, ako sa máš?"
        "No a čo, že som čierny.."

Večer o 11.00 výkrik do tmy: "Chatka zmizla!" (tak sa zotmelo, že ju už nebolo vidno)

R: "Vojdem do chaty, chaty nikde. Vyjdem von, číslo sedí."

R: "Jak tu budu behať myši, ta ich pobijem jak mačky."

R: "Nie je tá voda predsalen zelená?"
Ľ: "To sú predsalen tie riasy..."

Ľ: "Zľakla som sa, keď zahrmotalo v tom komíne, ako by ním niekto prišiel..."
M: "To bol jeleň aj s parohami."

Pukalo v peci a Mária vraví:
"Chatku nám dachto rozobera..."
R: "Zariadime, nach nerozobera aspoň do rána (aby sme sa vyspali), a keby predsalen, tak aspoň po tichu.."

Mária spala hore na poschodovej posteli: "Robo, dúfam, že ti nevadí, že keď sa mi bude snívať baywatch, skončím na tebe."

Ľ: "Mária, prestaň sa prehadzovať, lebo sa hýbe celá posteľ."
M: "To je kolíska."
Ľ: "Chceš ma ukolísať na večný spánok?"

Najčastejšia veta večera: "Dobrú noc, Mária..."

Robo zhŕňal smeti zo stola a vraví: "Ale sa zmestí na tú zem..."

"Ujček, umyte sa."
"Medveď sa neumyva a jaky je mocny."

Napísali sme text do chatového denníka, všetci sme to podpísali, a keď išla podpísať Mária, Jolka vraví: "Mária, dobre si pozri, čo podpisuješ..."

M: "Soroma, Domoga.."

Po ceste domov sme natrafili na chlapov, čo sťahovali kmene stromov dolu svahom. Mária vraví: "Siedame a ideme domu."

Jolka pozerala za jedným z tých kmeňov a Mária vraví: "Jolka nesmúť, on sa vráti.."

Mária si poklope na čelo a vraví: "To musíš mať v žalúdku!"

Toľko na dnes. Ďakujem všetkým zúčastneným. A - spomínajte, spomínajte, spomínajte :-)


Related links: 
"Čo veta, to perla" alebo to najlepšie z našich výletov: 1, 2, 3, 4, 5