Wicklow 2 - Pri ohni

Počasie nám prialo, obloha sa nemračila, len predvádzala svoje oblakové umenie, tak sme si mohli založiť ohník... "Když chceme sedět u pece, musíme mít dřevo..." Najprv Veronika... ...potom Tomáš. Potom ešte aj ja, ale mňa už nemal kto cvaknúť...:-) Sekierku nemáme, lámeme ako môžeme Ohník už horí, prikladať treba len občas, môžeme si zahrať... Trubač Tomáš :-) Muzikanti. Tomáš stíhal okrem didgeridoo aj paličky a vajíčko... Pri ohni máme konečne čas zastaviť sa, porozprávať sa, postáť a všímať si. Poobzerať sa poriadne vo svojom vnútri a okolo seba... ...nedá sa odolať pôsobeniu mocných skál... ...a započúvať sa čo všetko dokáže voda predviesť a porozprávať... A zaspievať... Keď na nejakom mieste pobudneme a iba ním rýchlo neprejdeme, dovolíme mu na nás zapôsobiť a naladíme sa naň... ...aj obloha má stále nové a nikdy nekončiace nápady... Tu sa skamarátili stromy s kameňmi. Každý má ten svoj. Kto ich zoznámil, kto ich k sebe priviedol a o čom sa rozprávajú..? Sledovali sme, ako dokážu plamene tancovať na hudbu... Objavili sme motýľa, ktorý ešte nevie lietať... ...a starú mincu, zabudnutú v tráve... Keď chceme mať dobrú pahrebu na živánsku, musíme prikladať... Takto vyzerá v nespracovanej podobe... ...making ready... Ready to go... ...straight to the oven... ...and the best part. Vydarila sa fantasticky Ešte posledný pohľad do ohňa, kým dohorí, poslednýkrát sa ohrejeme a ideme domov. Ostala len vôňa ohňa na šatách a vo vlasoch... Jo, a ešte bonus. Ukážka ako hrá Tomáš na didgeridoo. Žial, zvuk nie je najkvalitnejší, lebo v pozadí mu konkuruje šum vodopádu...

Wicklow 1

Krásny Wicklow je ako "záhrada Írska" dosť obletovaný, slovenskú živánsku však určite veľakrát nezažije. A aj keď sme z neho videli iba kúsok po trase na miesto, kde naša živánska uzrela svetlo sveta (aj keď iba nakrátko:-)), stálo to zato. Tomáš a Veronika nás opäť pozvali na výlet. Neváhali sme ani chvíľku. Nedalo sa odolať milej spoločnosti, krásnej prírode a posedeniu pri ohni... A, samozrejme, živánskej...:-)




Dúfam, že tie žlté stromy je iba jeseň, nie niečo horšie...


Po ceste sme videli dlhý plaziaci sa vodopád...


Chalúpka pod vodopádom


Ovečkýýý! :-)


Lesy boli nádherné. Cítila som sa tam ako na Slovensku...


Značka na skale uprostred chodníka. To pre tých, ktorí by zvažovali vytiahnutie kolieskových korčúľ z ruksaka..:-)


Jeseň možno veľmi nepôsobí v korunách stromov čo sa týka ihličnatých lesov; usadila sa však v tráve medzi papraďou...


"...all shall fade..."


Ahaho... medvedia stopa... treba dávať bacha...:-)


Towering meaning trees are speaking... We are often not listening. Just admiring. Sometimes not even that...


Roof of the forest


No tak teda, keď už inak nedajú...:-)


Okolie miesta, kde sme sa usadili a robili živánsku. Kombinácia krásnych stromov, skál...


...a úžasného vodopádu






Ešte aj to suché udupané ihličie na zemi je ako na Slovensku...

The Art of Water

The Bellagio Fountains

The Eason´s greetings

Toť ona... Budova, v ktorej pracujem...:-)


Hlavný vchod


Hodiny hrajú každú hodinu zvonkohru. Proste klasika...:-)


Spoločnosť s históriou a dobrou reputáciou



Ako sa zdá, v dnešnej spoločnosti sa všeobecne veľmi nepatrí mať rád svoju prácu a tešiť sa do nej. Teda aspoň nie nahlas. Ja si to však dovolím. Po dvojročnom pobyte v deli na benzínke, ktorá extra viac ako iné spoločnosti hľadá cestičky i necestičky ako ušetriť a zarobiť, a prví na rane sú zamestnaci. A po polročnom (stačilo mi aj na dva roky) pobyte tiež v deli na autobusovej stanici. Suma sumárum dva a pol roka driny, stresov, opilcov, skorého vstávania (môj rekord – pol roka o štvrtej ráno), ešte raz driny a ešte raz stresov. V Easone som už pol roka, ale stále sa tam cítim ako na prázdninách, stále som vďačná, že tam som. Samozrejme, vyskytnú sa nepríjemnosti aj tam ako všade (hlavne so zákazníkmi), ale to predsa v každej práci; takže na entuziazme mi to neuberá. A tu v Írsku zasa nejaké vysoké ambície nemám. Nechcem ísť sedieť osem hodín do úradu a čučať na počítač. (Toho mám dosť aj doma:-)) Aj keď možno za lepšie peniaze. Pracujem v krásnom prostredí v oddelení kariet a darčekových predmetov (čo sa týka pekných obrázkov, prídem si na svoje...), s úžasnými ľuďmi a mám aj nejaký ten pohyb. Prácička pohodová, dopĺňanie, triedenie a upratovanie kariet; aranžovanie tovaru na policiach (najradšej mám plyšové hračky), komunikácia so zákazníkmi, práca na pokladni, a tak...:-) Žiadne (alebo iba minimálne) dvíhanie ťažkých škatúľ, žiadne stresy (bageta musí byť urobená a zbalená ze vším všudy za dvadsať sekúnd!), žiadne dopálené ruky od trúby a ťažkých horúcich podnosov, žiadne mrznutie v mrazničke bez poriadneho oblečenia... Manažérky na nás nepozerajú zvrchu, ale berú nás ako seberovných, kamarátsky. Mzda je vyššia, výplatné pásky nemeškajú a nie je na nich zakaždým o niekoľko hodín menej než má byť. Radšej po tomto všetkom zaklopem na drevo...:-)

Chcela som pôvodne podrobnejšie opísať, ako to vyzeralo v mojich predošlých prácach, ale už by to veľmi vyzeralo ako ohováranie... Moja radosť je bez horkosti. Chápem, že to tak bolo najlepšie, v Easone by som nemohla pracovať hneď potom, ako som prišla do Írska. Potrebovala som si zlepšiť angličtinu, nazbierať skúsenosti, naučiť sa, čo som sa naučila. A to nielen kvôli tomu, aby som si vážila to, čo teraz mám. Tak som tu. A učím sa ďalej. (A to teda je čo!)

My work: uzučký výber z kariet:

















































Pictures from Medici Cards and Woodmansterne Cards official websites

Je to naozaj len úzky výber, kariet máme na stovky a dve hlavné spoločnosti Hallmark a Paper Tree tu nie sú zastúpené, lebo z ich stránok sa nedá nič stiahnuť. Ale dúfam, že potešilo...:-)

Grónska písnička

Daleko na severu je Grónská zem,
žije tam Eskymačka s Eskymákem,
[:my bychom umrzli, jim není zima,
snídají nanuky a eskima:]

Mají se bezvadně, vyspí se moc,
půl roku trvá tam polární noc,
[: na jaře vzbudí se a vyběhnou ven,
půl roku trvá tam polární den :]

Když sněhu napadne nad kotníky,
hrávají s medvědy na četníky,
[: medvědi těžko jsou k poražení,
neboť medvědy ve sněhu vidět není :]

Pokaždé ve středu, přesně ve dvě
zaklepe na na íglů hlavní medvěd:
[: "Dobrý den, mohu dál na vteřinu?
Já nesu vám trochu ryb na svačinu..." :]

V kotlíku bublá čaj, kamna hřejí,
psi venku hlídají před zloději,
[: smíchem se otřásá celé íglů,
medvěd jim předvádí spoustu fíglů :]

Tak žijou vesele na severu,
srandu si dělají z teploměrů,
[: my bychom umrzli, jim není zima,
neboť jsou doma a mezi svýma... :]

Jaromír Nohavica

PS: Toto možno nie je jedna z jeho najlepších, najznámejších alebo najvtipnejších piesní, ale je milá a podarená a mám ju rada, lebo sa v nej hovorí na jednu z mojich obľúbených tém. A páči sa mi, ako ju Nohavica spieva; láskavo a bez irónie...