Let's resurrect our spirit and life...

Zemi pokryl šedej stín...

Zemi pokryl šedej stín,
(zemi pokryl šedej stín)
nad krajinou zjev se stal.
(nad krajinou zjev se stal)
Kdo se zbaví bítnich vin,
(kdo se zbaví bítnich vin)
kdo má právo žít si dál...

Svět jenom kříž
(svět jenom kříž)
Ti za Tvou lásku dal,
Svět jenom kříž
(svět jenom kříž)
pro Tebe měl...
Teď hledá skrýš
(hledá teď skrýš)
před tím co kdy udělal,
...aby zapoměl...

Z opony teď zůstal cár,
(z opony teď zůstal cár)
Duše má už k Otci blíž.
(duše má už k Otci blíž)
Jakých přátel zbylo pár,
(jakých přátel zbylo pár)
spoutává je zemská tíž...

Bijem se dál,
(bijem se dál)
s láskou, která krvácí,
Bijem se dál,
(bijem se dál)
za štěstí v nás.
Někdo to vzdal,
(jiný se smál)
někdo se domů nevrací
...my bijem se dál...

Svět jenom kříž
(svět jenom kříž)
Ti za Tvou lásku dal,
Svět jenom kříž
(svět jenom kříž)
pro Tebe měl...
Teď hledá skrýš
(hledá teď skrýš)
před tím co kdy udělal
...aby zapoměl...

Učedníci (pásmo Halelujah)

Four guys across Abbey road

„My! My! Time flies! Four guys across Abbey road, one forgot to wear shoes...“
(Enya)

Slávnejší obal na album asi ani neexistuje. Nie je nejako extra výnimočný – aspoň na prvý pohľad; ale možno sa tak dobre zadarilo práve preto, že je taký jednoduchý. Mali vraj iba desať minút, aby to nejako dali dohromady a nafotili. A predsa už celé desaťročia je asi najviac rozoberaný do detailov, najviac umelecky spracovávaný, najviac parodovaný, najviac opradený legendami, hlavne tou, že všetky indície na obale naznačujú, že Paul je mŕtvy (!). Vykračuje opačnou nohou ako ostatní a tak trochu mimo, má privreté oči a nehybnú tvár ako mŕtvola a iné veci... Nuž... Dalo by sa polemizovať...:-)

Ako sa to všetko zomlelo? Ako sa stáva legenda legendou? Porátajme: Ľuďmi, ľudskou prácou a talentom, (a klebetami a fantazírovaním), ľudským prežívaním a schopnosťou „osvojiť“ si veci a javy, s ktorými sa stretáva; trpezlivosťou a vytrvalosťou a... prekonaním strachu, najrôznejšieho druhu. Aj to treba. (A nie je to jednorázová záležitosť.) A ešte veľa vecí, čo som nespomenula. Ale hlavne to netreba plánovať...:-) Myslím, že medzi nami a nimi (tými, čo to „dokázali“) nie je až taká veľká neprekonateľná priepasť. Keď si vezmeme, že z väčšej časti je to hlavne práca, čo nás oddeľuje (aj samotný talent na nej závisí). Tá zahŕňa okrem konkrétnej činnosti aj prekonávanie každodennej lenivosti, schopnosti a ochoty učiť sa a byť otvorený...

Ešte mi všeličo iné prebehlo hlavou, keď som na potulkách internetom narazila na tieto obrázky (hlavne makať makať makať :-)) Aj to, že ešte iná priepasť, a to medzi slovami a činmi sa prekonáva (pozrimežesa, aká zhoda náhod! :-)) takisto prácou. Alebo to, že legenda vzniká prekonaním onej hranice, kde jej napodobňovanie už nie je zosmiešňovaním sa, ale vzdávaním holdu...

Najprv originál:

The Beatles - Abbey Road

Z nedozierneho množstva spracovaní vyberám tieto dve:

Nič sa nedá nazvať naozaj slávnym, ak sa to nedočká Simpsonovského spracovania...:-) Vymakané do najnajnajmenších detailov. Veľmi sa mi tiež rátajú tie mierne privreté oči. Človek cíti, že keby ich mali otvorené normálne, nebolo by to ono. Dotvárajú výraz tváre. Super príklad ako kresliarske umenie musí rátať s takýmito drobnými dôležitými detailami


...a ešte môj obľúbený kúsoček v podaní predstaviteľov štyroch hobitov. Zľava Billy Boyd, Sean Astin, Dominic Monaghan a Elijah Wood. Rekonštrukcia obrázku do detailov v podaní živých ľudí je podstatne náročnejšia...
(Všimnite si, ako Sean opatrne s tými bosými nohami našľapuje. Asi sa, chudáčisko, bál dajakých rozbitých fliaš...:-))

Trees and sunshine

...in early spring
(...čo dodať - skvelá kombinácia. Navzájom sa dopĺňajú a obohacujú...)

The Eason's greetings 2

Few cards from M.I.L.K. collection that we sell in Eason. Strong, healthy and important ingrediences of life like milk itself...:-) (I wrote the notices down for better readibility) Who finds a friend, finds treasure (irish proverb) In every man a child is hidden that wants to play (Nietzsche) A hug is the perfect gift, one size fits all (Anon) The road to a friend's house is never long (danish proverb) The trouble with children is that they are not returnable (Quentin Crisp) Falling in love is easy but staying in love is something very special (Anon) Many people will walk in and out of your life, but only true friends will leave footprints in your heart (Eleanor Roosevelt) Go confidently in direction of your dreams (Henry David Thoreau) A hug is the shortest distance between friends (author unknown) Never underestimate a child's ability to get into more trouble (Anon) Friends have a way of speaking without words (Anon) Related link: The Eason's greetings 1

"I am the Truth..."

End and Beginning

„...when Mo looked up into darkness, saw a bird sitting among the web of roots, a bird with gold plumage and a red mark on its breast. It was staring down at him from a bird’s round eyes, but the voice that came from its beak was the voice of a woman.
(...)
“Who are you?” Mo looked at the White Women. Then he looked at Dustfinger’s still face.
„Guess.“ The bird ruffled up its golden feathers, and Mo saw that the mark on its breast was blood.
“You are Death.” Mo felt the word heavy on his tongue. Could any word be heavier?
“Yes, so they call me, although I might be called by so many other names!” The bird shook itself, and golden feathers covered the leaves at Mo’s feet. They fell on his hair and shoulders, and when he looked up again there was only the skeleton of a bird sitting among the roots. “I am the end and the beginning.” Fur sprouted from the bones. Pointed ears grew on the bare skull. A squirrel was looking down at Mo, the bird had spoken now came from its little mouth.
“The Great Shape-Changer, that’s the name I like!” The squirrel shook itself in its own turn, lost its fur, tail and ears and became a butterfly, a caterpillar at his feet, a big cat with a coat as dappled as the light in the Wayless Wood – and finally a marten that jumped on to the bed of moss where Dustfinger lay, and curled up at the dead man’s feet.
“I am the beginning of all stories, and their end,” it said in the voice of the bird, in the voice of the squirrel. “I am transience and renewal. Without me nothing is born, because without me nothing dies...”

(Cornelia Funke - Inkdeath)