(Enya)
Slávnejší obal na album asi ani neexistuje. Nie je nejako extra výnimočný – aspoň na prvý pohľad; ale možno sa tak dobre zadarilo práve preto, že je taký jednoduchý. Mali vraj iba desať minút, aby to nejako dali dohromady a nafotili. A predsa už celé desaťročia je asi najviac rozoberaný do detailov, najviac umelecky spracovávaný, najviac parodovaný, najviac opradený legendami, hlavne tou, že všetky indície na obale naznačujú, že Paul je mŕtvy (!). Vykračuje opačnou nohou ako ostatní a tak trochu mimo, má privreté oči a nehybnú tvár ako mŕtvola a iné veci... Nuž... Dalo by sa polemizovať...:-)
Ako sa to všetko zomlelo? Ako sa stáva legenda legendou? Porátajme: Ľuďmi, ľudskou prácou a talentom, (a klebetami a fantazírovaním), ľudským prežívaním a schopnosťou „osvojiť“ si veci a javy, s ktorými sa stretáva; trpezlivosťou a vytrvalosťou a... prekonaním strachu, najrôznejšieho druhu. Aj to treba. (A nie je to jednorázová záležitosť.) A ešte veľa vecí, čo som nespomenula. Ale hlavne to netreba plánovať...:-) Myslím, že medzi nami a nimi (tými, čo to „dokázali“) nie je až taká veľká neprekonateľná priepasť. Keď si vezmeme, že z väčšej časti je to hlavne práca, čo nás oddeľuje (aj samotný talent na nej závisí). Tá zahŕňa okrem konkrétnej činnosti aj prekonávanie každodennej lenivosti, schopnosti a ochoty učiť sa a byť otvorený...
Ešte mi všeličo iné prebehlo hlavou, keď som na potulkách internetom narazila na tieto obrázky (hlavne makať makať makať :-)) Aj to, že ešte iná priepasť, a to medzi slovami a činmi sa prekonáva (pozrimežesa, aká zhoda náhod! :-)) takisto prácou. Alebo to, že legenda vzniká prekonaním onej hranice, kde jej napodobňovanie už nie je zosmiešňovaním sa, ale vzdávaním holdu...
Najprv originál:
The Beatles - Abbey Road
Z nedozierneho množstva spracovaní vyberám tieto dve:
Nič sa nedá nazvať naozaj slávnym, ak sa to nedočká Simpsonovského spracovania...:-) Vymakané do najnajnajmenších detailov. Veľmi sa mi tiež rátajú tie mierne privreté oči. Človek cíti, že keby ich mali otvorené normálne, nebolo by to ono. Dotvárajú výraz tváre. Super príklad ako kresliarske umenie musí rátať s takýmito drobnými dôležitými detailami
...a ešte môj obľúbený kúsoček v podaní predstaviteľov štyroch hobitov. Zľava Billy Boyd, Sean Astin, Dominic Monaghan a Elijah Wood. Rekonštrukcia obrázku do detailov v podaní živých ľudí je podstatne náročnejšia...
(Všimnite si, ako Sean opatrne s tými bosými nohami našľapuje. Asi sa, chudáčisko, bál dajakých rozbitých fliaš...:-))
No comments:
Post a Comment