The Polar Express

Nie je to obyčajný santa príbeh, skrýva sa za ním (a v ňom) oveľa oveľa viac. A kto má rád vlaky ako ja, určite si príde na svoje! :-)

Trailer:



A ešte ako bonus moja obľúbená scéna - Polárny expres na zamrznutom jazere:

Running

I did not know
It was a race,
But I ran
With all the others
Past quiet corners
Where I could have
Picked the daisies,
Past many people
I could have loved.
But there was no time
For it was a race
And the prize at the end
Was death.

AliceTaylor - The Journey

Krok za krokom... 2

Začalo to klasicky, imelom, ale vyzerá to čím ďalej, tým zaujímavejšie. Hlavne to posledné, šieste okienko. Ten drak vyzeral ako hrozba, čo ide podpáliť celý hrad, a zatiaľ je to starostlivá mamička :-) Related link: Krok za krokom...

Dublin's parks - St. Stephen Green Park

Teraz, keď je vonku daždivo a sychravo, je hrejivé zaspomínať si na časy, keď slnko vyšlo viackrát ako raz do týždňa na polhodinu, a prejsť sa do parku...


St. Stephen Green by sa dal charakterizovať ako najľudnatejší park, lebo sa nachádza priamo v centre, a ľudia si tam radi vyjdu hoc aj cez obedňajšiu prestávku, aby sa tam naobedovali...


...preto tento park asi nie je najideálnejší, keď túžite po samote; avšak keď sa od samoty naopak chcete odpútať a obklopiť sa anonymnou spoločnosťou, kde zároveň nemusíte byť v priamom kontakte s nikým (ale osloviť sa dá hocikedy hocikto, ak by ste chceli aj to), a ešte k tomu si vychutnať prechádzku v príjemnom prostredí - je na to tento park ako stvorený


Spoločnosť robí aj vodné vtáctvo - priam vám zobe z ruky... :-)




A samozrejme stromy... Košaté, vysokánske, dlhoveké. Vedia zastaviť čas...










Ach, moderné umenie... Môj známy má na to výraz: "Umelci tu vyčíňali..."




Lístok nepadá ďaleko od stromu. Ale kam ho vietor zaveje?






Kamenno-stromové zátišie




Fontána bez vody, bez života. Opustená...




V každom parku sa nájdu nejakí dôstojní páni, čo nad ním bdejú... :-)

Krok za krokom...

Toto je môj rozprávkový adventný kalendár na rok 2009. Keď som ho videla v obchode, tak ma nadchol, že som si ho hneď kúpila (kúpiť pekný kalendár je ťažšie než sa zdá, väčšinou majú také hrozne gýčové santovské, a našla som aj akýsi divný s "Christmas fairies" - vílami na vianočnom stromčeku, dokonca jednou aj černoškou, zrejme aby to náhodou nevyzeralo, že to má monorasistické tendencie). Nie je čokoládový, za okienkami budú obrázky. Vôbec netuším aké. Či klasické obrázky s čižmičkami, hviezdičkami a anjelikmi, alebo niečo iné. Aj to tajomstvo sa mi na tom kalendári páči. Ale páči sa mi hlavne symbolika kalenára, pomalé denné otváranie okienok, krok za krokom. Približovanie sa. Postupnosť. Mám čas pripraviť sa a každý deň sa mi to pripomína. Nie ten čas, ale to, že sa mám pripraviť.
Teším sa na Vianoce, lebo... jednoducho sa mi nedá netešiť sa. Nemôžem si pomôcť. Sú to Vianoce. Aj keď neviem, aké budú. Trochu smutné, ako posledných pár rokov vždy, a inak... Najviac si toho roku prajem ten vianočný pokoj a mier v duši. Zisťujem, že mi teraz akosi chýba. Pravý Pokoj, to je spojenie so Svetlom, s poznaním, so Životom. A od toho sa potom môže odvíjať všetko ostatné...

...to count my blessings...

Related link:
Thanksgiving - vďakodávajúci deň

Hádanka sa neháda... 3

Moja obľúbená..:-) Skúste!

Istý muž raz cestoval krajinou, kde žili ľudia, čo hovorili vždy buď iba pravdu, alebo iba klamali. Ako tak cestoval, prišiel raz k jednému rázcestiu. Vedel, že jedna cesta viedla do jedovatých močiarov, ktorých výpary by mu spôsobili pomalú, bolestivú a hrôzyplnú smrť. Druhá cesta viedla do cieľa, kam mal namierené: do prekrásneho mesta. Pocestný však nevedel, ktorá cesta je ktorá; neboli pri nich žiadne označenia. Bezradne si sadol na okraj, a rozmýšľal, čo ďalej, keď tu zrazu uvidel k nemu prichádzať dvoch mužov. Jeden z nich bol pravdo-vravec, ten druhý klamár. Pocestný ale nevedel, ktorý je ktorý, a bolo mu dovolené položiť iba jednu jedinú otázku, aby zistil, ktorou cestou sa má vydať. Na chvíľu sa zamyslel, potom sa spýtal jednoduchú otázku, a krátko na to už bol bezpečne na ceste do vytúženého mesta.

Čo sa pocestný spýtal, a komu položil otázku?

F. E. Higgins - The Eyeball Collector

Related links:
Hádanka sa neháda 1
Hádanka sa neháda 2
Chair of Knowledge