Začalo to pred dvoma dňami. Takú nočnú blýskavicu a hrmavicu som tu jakživ nezažila. Írsko je známe tým, že vďaka svojím vyrovnaným teplotám tu búrky ani blesky nemávajú. Ani inde na svete, kde ich mávajú, si ich určite so snehom nespájajú. A najmä, keď to všetko nasleduje po niekoľkých krásnych a teplých jesenných dňoch. Tak si predstavte tie zmiešané pocity, keď som ráno odhrnula závesy. Obrovské prekvapenie, nadnášajúci pocit akoby prišli Vianoce, a ubíjajuci pocit pri predstave funkčnosti dublinskej verejnej hromadnej dopravy. Tak som si pekne dala extra sveter, extra ponožky, novú čiapku s riadnym zimným brmbolcom na hlavu, okolo krku som omotala dlhočizný šál a poďho do práce... Meškala som našťastie iba pätnásť minút...
Strom pred mojím balkónom. Páči sa mi ako sneh dokonale pokryje každý každučký aj ten najmenší konárik...
Včera v parku som sa dala do reči s jedným asi päťdesiatročným dublinčanom, ktorý nad týmto všetkým krútil hlavou. Vraj čo žije, nepamätá, žeby tu v novembri niekedy napadol sneh a teplota klesla až na -7 stupňov (keď tu majú tak okolo nuly, považuje sa to už za hlbokú zimu). Príroda vždy niečím prekvapí. Niečo sa deje, niečo je vo vzduchu...
Žeby si aj tu spomenuli na sviatok Dušičiek..? (Park je venovaný pamiatke obetiam svetových vojen.) Určite takýto pohľad poteší...
Zo stromu padali listy aj sneh zároveň
Kontrast
Niektoré ruže už ostrihali...
...iné sneh prekvapil...
Snežné posedenie - niekoho neodradil ani sneh :-) Sneh má úžasnú vlastnosť, že v sebe zanecháva stopy. Dá sa z neho čítať nedávna minulosť a človek sa cíti s okolím viac spojený
Leto, jeseň a zima dokopy
Pravé fontánové cencúle
Tak som zvedavá, ako dlho ten sneh vydrží...
Zasnežený Dundalk, mestečko, kde Tamara a Roberto žijú
A sme doma. Roberto a Alexandra, moja kolegyňa z práce
Nadšené privítanie
Berra, dôležitý člen domácnosti, plný života a radosti...
...čo rád občas zalezie pod nábytok. Asi má tam pocit bezpečia
Omša na prvý sviatok vianočný
Zbor spieval nááádherne
Slnečný a žiarivý (a zasnežený!) Vianočný deň
