Saturday, November 14, 2009

Cválajúci duch


Indiánsky príbeh na dobrú noc...:-)

"...bolo to v zime, v šestdesiatom. Tancujúci oblak lovil pri cédrovom jazere, keď tu náhle začul praskanie ľadu. Vyliezol na kopec pozrieť sa a zbadal niekoľko stoviek byvolov; chceli prejsť cez jazero. Ale ľad už začal povoľovať. Nemohol robiť nič, tak iba sedel a pozoroval, čo sa bude diať. Vtedy zažil zvláštnu vec. Vynoril sa pred ním. Veľký biely byvol. Biely ako sneh. Stádo si ho tiež všimlo a zostalo stáť. Potom sa obrátilo a rozbehlo sa naspäť. A biely byvol sa otočil a Tancujúci oblak videl, že jeho oči sálajú ako dva červené uhlíky v noci. Ten duch, ten byvol, sa uprene díval. A Tancujúci oblak cítil, ako mu ten byvol hľadí až na dno duše. Potom sa obrátil a zmizol medzi stromami. Rozplynul sa..."

(zo seriálu Doktorka Quinnová)

2 comments:

Lucka Bérešová (hudobníčka) said...

uf, az a striaslo, pribeh je pekny, ale ked si predstavim, ze na mna pozera biely byvol s cervenyi ocami, asi by som sa od strachu ....vies co. :) Indianske pribehy su velmi zviazane s prirodou a oni nou tak velmi ziju, ze sa neboja, blizky im je aj svet duchov, magie... Tie pribehy su krasne, ale v noci by som ich necitala :)

ludmila said...

Teda dúfam, že som Ťa veľmi nevystrašila... na dobrú noc...:-) Ale máš o Indiánoch úplnú pravdu. Ich kultúra je fascinujúca, spojenie s prírodou a láska k nej, ich múdrosť... Ten príbeh je veľmi jednoduchý, ale taký úžasný... Stále nad ním rozmýšľam. Pripadá mi, že ten duch pozeral Tancujúcemu oblaku do duše ako ochranca stáda, či preň predstavuje nejakú hrozbu. A videl iba čisté srdce a čisté svedomie, tak odišiel... A to, že sa Tancujúci oblak nebál, lebo vedel, že sa nemusí báť... atakďalej...:-) Úžasné, úžasné, úžasné