Journey home:
Spočiatku nevinný sneh...
...sa zmenil na poriadnu chumelicu, čo neustávala celý deň
Dnes veru neletíme... schody sa už odťahujú, o chvíľu sa bude vyťahovať batožina
Kvôli chumelici boli zrušené všetky lety toho dňa. Kto si neuchmatol stoličku alebo nenašiel niečo v okolí letiska, bol odkázaný na kempovanie na dlážke v bezdomoveckom štýle
Zaujímavé bolo, že aj keď z letiska autobusy ani taxíky nepremávali, niektoré autobusy sa z Barcelony prebojovali ešte o štvrtej-piatej popoludní. Vždy to vzbudilo vlnu nádeje, ktorá však rýchlo upadla. Prichádzajúci ľudia ťahajúci za sebou kufre zvedavo pozerali na kempárov na zemi, a keď zistili čo a ako, tak... sa k nim rezignovane pridali...
Po troch hodinách sedenia som bola uzimená, udriemaná, rozbabraná, minúty sa vliekli, pripadala som si, že som tam celé veky, a to bolo iba šesť hodín večer! Šesť! Môj let do Londýna bol o na druhý deň o druhej popoludní... Čakala nás dlhá noc...
Zaujímavé bolo ale sledovať čo takéto núdzové podmienky urobili s ľuďmi. Uzavretí na letisku sme mali pocit väčšej integrity. Najmä mladí to brali ako veľké úžasné dobrodružstvo, už len som čakala, kde ktorá skupinka vytiahne gitaru a založí ohník. Keď dvaja chalani hrali futbal s plastovou fľašou, okolie ich povzbudzovalo tiež. Keď sa pri jednom stole spievalo "happy birthday to you", k potlesku pre oslávenca sa pridala celá reštaurácia. Keď sa okolo jedenástej z rozhlasu z ničoho nič spustil riadny rockendroll, po letisku sa ozval nadšený hukot (hlavne zo strany mládeže) ako v koncertnej sále. Keď potom o päť minút tiež z ničoho nič prestal, ozval sa rovnako intenzívny nesúhlasný piskot...
Nine o'clock in the evening
Three o'clock in the morning
Poviem vám, teraz si stokrát viac vážim, že si môžem večer ľahnúť do normálnej postele, prikryť sa normálnou perinou a spať v kľude a v teple celú noc...
...a tí, čo spali na zemi, určite tisíckrát viac
Na druhý deň už bolo jasno a teplo, sneh sa poctivo odhŕňal už od skorého rána. Do ôsmej boli ešte všetky lety zrušené, potom sa to už rozlietalo
Čakal ma let do Londýna, kde som na Dublin musela čakať ďalších sedem hodín. Domov som prišla asi o pol jednej v noci. A bola som rada, že som rada...
Nad oblakmi, kde žiadna chumelica nehrozí :-)
Spočiatku nevinný sneh...
...sa zmenil na poriadnu chumelicu, čo neustávala celý deň
Dnes veru neletíme... schody sa už odťahujú, o chvíľu sa bude vyťahovať batožina
Kvôli chumelici boli zrušené všetky lety toho dňa. Kto si neuchmatol stoličku alebo nenašiel niečo v okolí letiska, bol odkázaný na kempovanie na dlážke v bezdomoveckom štýle
Zaujímavé bolo, že aj keď z letiska autobusy ani taxíky nepremávali, niektoré autobusy sa z Barcelony prebojovali ešte o štvrtej-piatej popoludní. Vždy to vzbudilo vlnu nádeje, ktorá však rýchlo upadla. Prichádzajúci ľudia ťahajúci za sebou kufre zvedavo pozerali na kempárov na zemi, a keď zistili čo a ako, tak... sa k nim rezignovane pridali...
Po troch hodinách sedenia som bola uzimená, udriemaná, rozbabraná, minúty sa vliekli, pripadala som si, že som tam celé veky, a to bolo iba šesť hodín večer! Šesť! Môj let do Londýna bol o na druhý deň o druhej popoludní... Čakala nás dlhá noc...
Zaujímavé bolo ale sledovať čo takéto núdzové podmienky urobili s ľuďmi. Uzavretí na letisku sme mali pocit väčšej integrity. Najmä mladí to brali ako veľké úžasné dobrodružstvo, už len som čakala, kde ktorá skupinka vytiahne gitaru a založí ohník. Keď dvaja chalani hrali futbal s plastovou fľašou, okolie ich povzbudzovalo tiež. Keď sa pri jednom stole spievalo "happy birthday to you", k potlesku pre oslávenca sa pridala celá reštaurácia. Keď sa okolo jedenástej z rozhlasu z ničoho nič spustil riadny rockendroll, po letisku sa ozval nadšený hukot (hlavne zo strany mládeže) ako v koncertnej sále. Keď potom o päť minút tiež z ničoho nič prestal, ozval sa rovnako intenzívny nesúhlasný piskot...
Nine o'clock in the evening
Three o'clock in the morning
Poviem vám, teraz si stokrát viac vážim, že si môžem večer ľahnúť do normálnej postele, prikryť sa normálnou perinou a spať v kľude a v teple celú noc...
...a tí, čo spali na zemi, určite tisíckrát viac
Na druhý deň už bolo jasno a teplo, sneh sa poctivo odhŕňal už od skorého rána. Do ôsmej boli ešte všetky lety zrušené, potom sa to už rozlietalo
Čakal ma let do Londýna, kde som na Dublin musela čakať ďalších sedem hodín. Domov som prišla asi o pol jednej v noci. A bola som rada, že som rada...
Nad oblakmi, kde žiadna chumelica nehrozí :-)
No comments:
Post a Comment