Hmmmm... Čo je to vlastne za sviatok? Čo sa tým oslavuje? Strašidlá? Alebo strach samotný..? Alebo žeby veľká sranda..?
Ktovie, ako to všetko začalo a aký je prapôvod Halloweenu. V prvom rade je to asi ohyzdná prekrútenina pamiatky zosnulých. Pokračovalo to asi nejakými duchárskymi historkami na skrátenie času alebo na „pobavenie“. Keď sa začali reálni duchovia zosnulých stotožňovať so strašidlami, bol už len krôčik k tomu, aby sa k tým „strašidlám“ pridali kadejaké monštrá, čarodejnice, zombíci a podobne... Hrozné. Zo všetkých tých amerických sviatkov mi pripadá tento najviac pritiahnutý za vlasy. Čím ohyzdnejší démoni, pavúky, kostlivci a umrlci, tým lepšie. Nemám nič proti karnevalom, ak ide o normálnu zábavu a pestrosť a originalitu kostýmov. Vrámci normy. Avšak toto je také prehnané a násilné, až mi je to celé podozrivé. Niekde v podvedomí ľudí je asi ukrytý strach. Nie strach zo strašidiel (i keď neviem, čo by robili tí frajeri, čo sa navliekajú do kostýmov rozkladajúcich sa mŕtvol, keby v noci sami na cintoríne videli ducha mŕtveho človeka). Strach z neznáma. Strach z toho, čo sa s nimi bude robiť po smrti. Z toho, čo si nevedia vysvetliť. Tak sa toho boja, že si z toho radšej robia srandu. A čím väčší strach, tým väčšia, okázalejšia a zvrátenejšia sranda. Snažia sa prehlušiť ten hlas, ktorý ich nabáda na hľadanie odpovedí; možno pre ich duchovnú lenivosť a pohodlnosť, a možno ich desia samotné možnosti odpovedí. Radšej sranda, no nie? Nemýľte sa, nemám nič proti zábave a srande, ale mala by vychádzať z iného základu. Nesmie to byť útek. Ani karikatúra úprimného srdečného vtipkovania a smiechu.
Inak, u nás v Easone sa mi z Halloweenskeho tovaru najviac páčil náhrobok s nápisom Your time will come. Hej, sranda to je, ale keby si snáď potom ľudia vzali ten nápis k srdcu, asi by toho tovaru ani nebolo treba tak veľa. A žiť život štýlom „som tu, užívam si život, a čo už príde po smrti, to príde, teraz ma to nezaujíma“ mi pripadá ako cigánsky spôsob života, keď prehajdákajú prídavky (keby aspoň poctivú plácu!) za dva dni, až sa rezne váľajú po dvore, a čo zvyšok mesiaca – to je už mimo ich vedomia. Nuž, nič naozaj krásne a hodnotné v Živote nepríde len tak samo a ľahko. Človek si to musí zaslúžiť. Your time will come!
Easonská Halloween party v detskom oddelení (sorry za kvalitu fotiek, málo svetla a ani blesk nespravil zázraky):
Tak sa mi to páči. Žiadne uletené horornápady, čo sú len na smiech (ale na taký smutný), ale príjemná atmosféra usmievajúcich sa ľudí, zamestnancov v kostýmoch, kresliacich detí... idylka... ;-)
...a ešte čarodejnice čítajúcej deťom rozprávky...:-)
Čarodejnica Magda
Halloweenska čierna mačka
A ďalšia čarodejnica. Keď si dá dole kostým, bude z nej zasa Sue, jedna z najvyšších bossov celého Easonu. Je fajn, aj posranduje a nebojí sa žiadnej práce, ale ide z nej rešpekt
Pirátka z Karibiku
Po tom, čo sa jedno dievčatko nahlas rozplakalo, sa gigantické pavúky zamenili za menšie...
...ale megapavúčie siete ostali. Teraz aspoň viem, aké použili v Indianovi Jonesovi, keď točili scény v podzemných chodbách a zabudnutých chrámoch, kam ľudia nevkročili po stáročia. My také totiž predávame..:-)
Čarodejnica vrámci Easonskej Halloweenskej výzdoby. Celkom ujde...
Zato tento krásavec neujde. Veruže nie. Stojí pri reklamnom stojane na našu kaviaren a otvára si ústa na všetkých zákazníkov, čo prejdú okolo
Pre deti je Halloween možno ako nejaký druh rozprávky, ktorý raz do roka ožíva. Hej a ešte aj zroj čokolády a sladkostí...
Ako jesenné listy, čo patria k týmto sviatkom...
...sú oni a aj my...
Len škoda, že tu sa do cintorínov vôbec nedá vojsť, lebo sú zamknuté
To síce chráni náhrobky pred vandalmi, ale zároveň znemožňuje starať sa ľuďom o hroby, a tak chátrajú. A sú opustené, bez jedinej sviečky aj na dušičky...
...a pritom Svetlo je nevyhnutnosť. Najkrajší je cintorín rozsvietený podvečer, keď sa zotmie. Dúfam, že ten náš si už na budúci rok odfotím...
Telá síce ležia v hrobe ako spiace, ale duše idú ďalej. Nech im preto Večné Svetlo svieti nie na odpočinutie, ale na ich cestu. Nech napredujú ďalej úspešne, nech sa zbavia každého bremena, čo ich ťaží a spútava. Nech idú stále za Svetlom, bez strachu. Nech spoznávajú Pravdu, čo oslobodzuje. Smrťou sa nič nekončí. Iba začína. V skutočnosti existuje len jediná cesta. Nie je až taký veľký rozdiel medzi nimi a nami. Preto tieto slová venujem aj nám...
Tak sa mi to páči. Žiadne uletené horornápady, čo sú len na smiech (ale na taký smutný), ale príjemná atmosféra usmievajúcich sa ľudí, zamestnancov v kostýmoch, kresliacich detí... idylka... ;-)
...a ešte čarodejnice čítajúcej deťom rozprávky...:-)
Čarodejnica Magda
Halloweenska čierna mačka
A ďalšia čarodejnica. Keď si dá dole kostým, bude z nej zasa Sue, jedna z najvyšších bossov celého Easonu. Je fajn, aj posranduje a nebojí sa žiadnej práce, ale ide z nej rešpekt
Pirátka z Karibiku
Po tom, čo sa jedno dievčatko nahlas rozplakalo, sa gigantické pavúky zamenili za menšie...
...ale megapavúčie siete ostali. Teraz aspoň viem, aké použili v Indianovi Jonesovi, keď točili scény v podzemných chodbách a zabudnutých chrámoch, kam ľudia nevkročili po stáročia. My také totiž predávame..:-)
Čarodejnica vrámci Easonskej Halloweenskej výzdoby. Celkom ujde...
Zato tento krásavec neujde. Veruže nie. Stojí pri reklamnom stojane na našu kaviaren a otvára si ústa na všetkých zákazníkov, čo prejdú okolo
Pre deti je Halloween možno ako nejaký druh rozprávky, ktorý raz do roka ožíva. Hej a ešte aj zroj čokolády a sladkostí...
