Glasnevin cemetery 3

Miesto, kde pochovávali deti. Vzadu v rohu vidno jednu zo strážnych veží, ktoré vybudovali v období, keď bolo rozšírené vykrádanie hrobov. Teda, aby som bola presnejšia, išlo o vyprázdňovanie hrobov, kradli sa telá na vedecké výskumy a pokusy. Dobre sa za to platilo, to bol jediný a hlavný dôvod. Kradlo sa tak, že sa vykopala tunelovitá diera vzadu za náhrobkom, aby bola čo nenápadnejšia, a telo (nedávno pochované, možno 1 - 2 dni) sa pomocou lana vytiahlo hlavou a ramenami napred. Brrrrr, hrozné... :-((( Človek je naozaj rád, že takému barbarstvu je dnes koniec
























Cintorín - miesto nespočených ľudských osudov a spomienok, miesto pokoja, možno nepokoja, premýšľania o druhom svete, a ako sme s ním stále spojení; o blízkych, a vlastne o všetkých zosnulých, lebo neviem, či to aj vy tak vnímate, ak po človeku na tomto svete ostane už len náhrobok s krátkym nápisom na ňom, ten človek už akosi zvlášne nie je cudzí, aj keď sme ho predtým nepoznali, je istým spôsobom blízky - až tak, že sa možno zaň pomodlíme aspoň krátku modlitbu...

Glasnevin cemetery 2

Väčšina osobností pochovaných na cintoríne neírom nič nehovorí. Za všetkých spomeniem iba jedného: Daniel O'Connell, asi najvýznamnejší írsky štátnik a politik, prirovnám ho k Ľudovítovi Štúrovi. Je po ňom pomenovaná aj hlavná ulina Dublinu. Jeho hrobka je pod vysokou vežou, dominantou cintorína


Vnútro hrobky a sarkofág


"Moje telo Írsku, moju dušu nebu, moje srdce Rímu..." Jeho posledné slová zobrali doslovne, chceli jeho srdce preniesť do Ríma, ale cestou sa stratilo...












Inak, s cintorínom sa viaže jedna kuriozita; hneď vedľa je krčma, kam chodievali pozostalí zapíjať svoj žiaľ, a to ešte veľakrát pred(!) pohrebom. Truhlu nechali vonku. Samozrejme, stalo sa, že zabudli pritom na čas, a tak sa častokrát vonku nakopilo niekoľko truhlí, ktoré tam ostávali aj do druhého dňa, lebo pozostalí po východe z krčmy neboli schopní žiadnych pohrebných obradov. Toto sa zarazilo oficiálnym príkazom, že všetky pohreby musia byť odbavené do dvanástej hodiny napoludnie, inak nebudú pripustené vôbec... Len si to predstavte, krčma vedľa cintorína! Na Slovensku je také čosi nemysliteľné; už krčma samotná by sa brala ako znesvätenie, nie to ešte nechať telo svojho blízkeho zosnulého pred dverami a ísť vysedávať do krčmy ešte pred pohrebom!!!

Glasnevin cemetery 1

Na všetky pozamykané cintoríny v Dubline, do ktorých sa vôbec nedá dostať, pripadá jeden obrovský a nádherný, ktorý tento nedostatok kompenzuje. Je to asi najvýznamnejší, a tiež aj najrozmanitejší cintorín v celom Írsku, pochovaní sú tu vedľa seba dôležití i "nevýznamní" ľudia, malí i veľkí, bohatí i chudobní, cirkevníci, politici, spisovatelia a tak ďalej. A hlavne, je otvorený pre návštevníkov...


Pompézne i skromnejšie náhrobky, alebo obyčajné náhrobné dosky...


...a jesenná novembrová príroda


Na cintoríne nie je ani decimeter štvorcový, kde by neboli pochovaní ľudia. Dokonca aj na mieste, kde sú dnes chodníky, boli kedysi dávno hroby




Cintorín je taký obrovský, že moja dvojhodinová návšteva stačila iba na to, aby som prešla sotva polovičku cintorína... Určite sa tam ešte vrátim
















Cintorín je hneď vedľa frekventovanej vozovky, ale hrubé a vysoké múry ho chránia pred hlukom. Ďaleko od všetkých atrakcií a obchodných centier, cintorín je oáza ticha a pokoja. Aj pre návštevníkov...

O smrti a živote

Chceli by ste poznať odveké tajomstvo smrti. Ale ako ho nájdete, keď ho nehľadáte v srdci Života? Sova má oči stvorené pre noc a cez deň je slepá, nie je jej určené odhaliť záhadu svetla. Ak vskutku chcete vidieť ducha smrti, dokorán otvorte svoje srdce telu Života. Lebo život a smrť sú jedno, tak ako rieka a oceán sú jedno. V hĺbke vašich nádejí a túžob leží vaše tiché poznanie druhého sveta: A ako semeno, čo čaká pod snehom na príchod jari, aj vaše srdce sníva o jari. Dôverujte snom, lebo v nich je skrytá brána do večnosti. Váš strach zo smrti je len chvenie sa pastiera stojaceho pred kráľom, ktorý mu na znak uznania kladie na rameno svoju ruku. Či pastier, hoci sa chveje, nie je šťastný, že nesie kráľovské označenie? A napriek tomu sa ešte väčšmi rozochveje. Len keď sa napijete z rieky ticha, Začnete naozaj spievať. A keď dosiahnete vrchol hory, Až potom začnete stúpať. A až keď si zem zažiada vaše údy, Až potom začnete naozaj tancovať.

Chalíl Džibrán - Prorok

You would know the secret of death. But how shall you find it unless you seek it in the heart of life? The owl whose night-bound eyes are blind unto the day cannot unveil the mystery of light. For life and death are one, even as the river and the sea are one. In the depth of your hopes and desires lies your silent knowledge of the beyond; And like seeds dreaming beneath the snow your heart dreams of spring. Trust the dreams, for in them is hidden the gate to eternity. Your fear of death is but the trembling of the shepherd when he stands before the king whose hand is to be laid upon him in honour. Is the shepherd not joyful beneath his trembling, that he shall wear the mark of the king? Yet is he not more mindful of his trembling? Only when you drink from the river of silence shall you indeed sing. And when you have reached the mountain top, then you shall begin to climb. And when the earth shall claim your limbs, then shall you truly dance.

Kahlil Gibran - The Prophet

Na tekvicovú tému

Jediné, čo sa mi na Halloweene páči, sú pekné obrázky, na ktoré občas natrafím. Tu je zopár z nich. Usmiatych tekvíc :-) Irónia, či nevinný vtip? :-) Related links: Halloween (ne)Halloweensky

Venice in paint

...by Robert Finale:







...and by Bob Pejman: