"Villagers all, this frosty tide,
Let your doors swing open wide,
Though wind may follow, and snow beside,
Yet draw us in by your fire to bide;
Joy shall be yours in the morning!
Here we stand in the cold and the sleet,
Blowing fingers and stamping feet,
Come from far away you to greet -
You by the fire and we in the street -
Bidding you joy in the morning!
For ere one half of the night was gone,
Sudden a star has led us on,
Raining bliss and benison -
Bliss to-morrow and more anon,
Joy for every morning!
Goodman Joseph toiled through the snow -
Saw the star o'er a stable low;
Mary she might not further go -
Welcome thatch, and litter below!
Joy was hers in the morning!
And then they heard the angels tell
'Who were the first to cry Nowell?
Animals all, as it befell,
In the stable where they did dwell!
Joy shall be theirs in the morning!' "
Kenneth Grahame - Wind In The Willows
(the carol sung by field-mouses to Mr. Mole and Mr. Rat at Yule time)
Čítať takýto majstrovský kus čírej klasiky je ako balzam na dušu. Hlavne teraz, v období, ktoré má byť nositeľom pokoja samo o sebe, avšak mnohokrát je iba zámienkou pre ešte väčší stres a pozlátko. Tak sa mi teraz (isto nie náhodou) dostala do rúk kniha napísaná ešte v časoch, keď spisovateľ vkladal do písania celé svoje srdce, ako to vlastne v ozajstnej rozprávke má byť. (Asi preto sa tiež stala symbolom Vianoc...) Po behaní a stresoch v práci medzi poháhľajúcimi sa unavenými nakupujúcimi ľuďmi je dobré ponoriť sa do knihy, kde sú krása, život a smiech vložené tak skvelo, že čítajúcemu človeku nezostáva vlastne nič iné, len stáť nemo a smeknúť klobúk. Za to storočie, čo existuje, sa táto kniha stala skoro literárne-kriticky nedotknuteľnou. Objavovať pri čítaní, prečo to tak je, je upokojujúce a podnetné zároveň...
Čítať takýto majstrovský kus čírej klasiky je ako balzam na dušu. Hlavne teraz, v období, ktoré má byť nositeľom pokoja samo o sebe, avšak mnohokrát je iba zámienkou pre ešte väčší stres a pozlátko. Tak sa mi teraz (isto nie náhodou) dostala do rúk kniha napísaná ešte v časoch, keď spisovateľ vkladal do písania celé svoje srdce, ako to vlastne v ozajstnej rozprávke má byť. (Asi preto sa tiež stala symbolom Vianoc...) Po behaní a stresoch v práci medzi poháhľajúcimi sa unavenými nakupujúcimi ľuďmi je dobré ponoriť sa do knihy, kde sú krása, život a smiech vložené tak skvelo, že čítajúcemu človeku nezostáva vlastne nič iné, len stáť nemo a smeknúť klobúk. Za to storočie, čo existuje, sa táto kniha stala skoro literárne-kriticky nedotknuteľnou. Objavovať pri čítaní, prečo to tak je, je upokojujúce a podnetné zároveň...
