Dalkey

Dalkey je tichá a pokojná časť Dublinu, turistami nie až tak vyhľadávaná, a teda nezavalená ponáhľajúcimi sa ľuďmi a odpadkami (aj keď sme nejaké špaky pod nohami našli dokonca aj na klzkej ťažkoprístupnej skale obmývanej morom). Väčšinou tu nájdete miestnych obyvateľov, ktorým neprekáža ani ostrý bodavý vietor, aby vyvenčili a vybehali svoje psy (tým zjavne prekážala iba krátka vôdzka a malý výbeh:-)). Skalné steny tu lákajú lezcov; aj dnes sme tam videli nejakého odvážlivca, čo sa pasoval so štipľavým vetrom a studenou skalou, ale dosť neúspešne, lebo sa veľmi, chudák, od zeme neodlepil. Tak či tak, Dalkey je jedno z tých skvostných pobrežných miest, ktoré na vás zapôsobí, ostane vo vás, a kam by ste sa radi vrátili (keď už pre nič iné tak aspoň konečne zliezť tú darebácku stenu...:-)) Naši drahí priatelia Tomáš s Veronikou nám splnili jedno predvianočné prianie a zobrali nás zasa raz na výlet. Krásna predvianočná dalkeyská nedeľa...


So close...


Náš odvážlivec :-)


Pohľad do hĺbky




Po tom, čo som so strachom lozila po útesoch, sa mi ako žiarivý príklad nebojácneho behania po skalách zjavili takéto kamzíky...:-)




Z jednej strany more a z druhej... tiež more. Dublinské...






When you once fall in love with this, you will never recover...:-)


Miestna pyramídka láka k pokoreniu. Napríklad Tomášom a Veronikou




Ostrovček... zjavne nie tak ďaleko od pevniny, aby sa tam nielenže nestavalo, ale i neoplocovalo a nechovalo ovečky...






Dutý didgeridoo strom, ako skonštatoval Tomáš. Stačí len fúknuť...


Pohodička... trošku si natiahnuť tie svoje dlhé kosti...


...áááá tajomstvo odhalené...:-)


"Mám jednu ruku dlooooouhoooooou..."




Prišli sme, videli sme, prežili sme, porozprávali sme sa... Je čas ísť...