Meet the Sea

Čo sa pamätám nikdy som k moru nemala nejaký vrelý vzťah. Vždy sa mi spájalo s vyvaľovaním-opekaním sa na pláži a ja som na takéto veci nikdy nebola. Okrem toho všetky tie sladkasté obrázky paliem skláňajúcich sa ponad azúrovú vodu a rečičky o raji na zemi... Mne sa to voči Tatrám zdalo dosť kruté, lebo ja si raj na zemi predstavujem v podtatranskej prírode...;-) Ale vždy som more túžila spoznať, tušila som, že sa za ním skrýva oveľa viac, než je čľapanie sa vo vode a vylihovanie na pláži (plus plná penzia, to jest padanie ovocia zo stromov rovno do úst). A keď som potom more prvý krát naozaj navštívila... pochopila som, že spájanie si mora iba s oným „rajom na zemi“ je to isté ako označovať Tatry iba ako rekreačné stredisko, prípadne ešte ako dobré miesto na lyžovanie. More je tak jedinečné a živelné so všetkou hĺbkou a rozľahlosťou a všetkým, čo k tomu patrí, že len na málokoho, kto je aspoň trochu otvorený, nezanechá silný dojem. Väčšinu úplne očarí.
More je entita, ktorá dokázala a dokáže udržať na pleciach kus ľudskej histórie, pomáha utvárať ľudské životy a veľké príbehy, stala sa jedným z dôležitých prvkov symboliky ako takej, je to jeden z originálov, ku ktorému sa všetko prirovnáva. Bolo na počiatku utvárania života na našej planéte; a jeho hĺbky sú ešte stále plné tajomstiev, krásy a rozmanitosti ako vzdialené kúty vesmíru. Je to entita, ktorá v sebe obsahuje všetko, ktorá spája, zjednocuje... A tak mnohonásobne ďalej. Myslím, že iba ten spozná more, kto ho naozaj prežije, nechá ho na seba pôsobiť a dokáže sa s ním spojiť... (teraz nemám na mysli čľapkanie sa a blahodárne účinky morskej soli [;-)] )

Môj prvý výlet v Howthskom prístave. Prvé zoznámenie sa s morom. Bolo to pri západe slnka, a keďže ja mám rada prelomy a body spájania (napríklad dňa a noci ráno a večer), bola to dvojnásobná radosť. Len si predstavte, také veľké plochy ako kontinent a more, a spájajú sa v jedinom drobnom úseku, páse; a pri takom teraz som... Možno sa vám to bude zdať čudné, ale mne sa to zdá fascinujúce... Bod spájania, alebo prelom, pre mňa symbolizuje vyváženosť a harmóniu...


Môj ďalší výlet smeroval k skalnatým plážam a pôsobivým burácajúcim vlnám


The sea is showing us fragment of its mightiness...


...but it´s holding its horses, luckily...


...it could beat us with one slap of it´s hand...


Keď kus tak ma tie vlny šľahnú po nohách. Nebolo mi všetko jedno, keď som bola otočená tak, že som na ne nevidela a všetko mi to burácalo kúsok za chrbtom...:-)


Gejzír. Vystrekoval vždy, keď vlny narazili na breh




Vlna pomaly ustupuje naspäť do mora. Biela ako čerstvo napadaný sneh...


Na jednom z posledných výletov k moru (asi máj tohto roku) som aj do mora vošla. Síce som si iba nohy omočila, ale zážitok to bol aj tak silný a pamätný...;-) Ale nie a nie sa tam odhodlať, lebo bol typický írsky studený deň, aj keď trochu prisvetcovalo slniečko. (Íri síce pobehovali po pláži v trenkách, ale oni majú leto už pri 15 stupňoch. Keď sa teplota nebodaj vyšplhá nad 20, majú už tropické horúčavy. Nám podtatrancom treba viacej tepla, aby sme sa zohriali...;-)) A keď som sa tam predsalen rozhodla ísť, čakala ma cesta po mokrom piesku dobrých 100 - 200 metrov. To som si predtým nemyslela, že by mohla voda ustúpiť tak ďaleko. Ale aspoň som svoje prvé "kúpanie" v mori mohla lepšie prežiť, keď som k nemu tak dlho išla. Ako v Malom princovi s tým jeho pomalým pomaličkým blížením sa k studničke...


Na brehu boli stovky, ba aj tisíce takýchto uviaznutých medúz. Žeby voda klesla veľmi rýchlo..? Bol so fascinujúci a zároveň smutný pohľad...


Toto po nich ostalo, keď sa rozpadla mäkká časť...


Je diametrálny rozdiel medzi tým, keď chodíte po pláži v botaskách, a keď sa vyzujete a priamo sa mora dotknete. Aspoň ja som vtedy naplno pocítila tú neuveriteľnú energiu, ktorá z mora ide. Už len keď som stála na mokrom piesku so zvláštne zbrázdenými vlnkami (originál pečiatka mora), a tak pevne udupanom, akoby tam krátko predo mnou ležal balvan... Toť ukážka sily mora...


Najprv sa do mora nie a nie odhodlať, potom z neho nie a nie vyjsť. Bolo úža úža úžasné... Našťastie teplé. Nech žije golfský prúd. Inak bola kosa a veterno, že som ani bundu nevyzliekla...






The Irish sea