My Home 5 - Kozí Kameň

Pamätám si, keď sme raz išli na Kozí Kameň, už ani neviem s kým všetkým, Robo nadhodil jednu otázku: Keby sa to naozaj stalo, ale vážne, že by sme vytiahli zlatú rybku z jazera, čo by sme si priali? Nuž, napadli nám všelijaké odpovede, vážne aj nevážne, od priania, aby sa na Kozí Kameň nešlo takými strmými kopcami (keď sme ledva lapali dych) až po svetový mier. Ale potom, postupne, vylučovacou metódou sme prišli na iné možnosti. Jediný východiskový bod toho, aby sa ľudia správali normálne a robili veci poriadne je - láska. Tak sme sa všetci ujednotili na prvom prianí. No hej, povie sa to ľahko, ale začať sa musí od seba. To je najťažšie. Tak sme to poopravili, koniec koncov sú to priania pre nás, a žiadne globálne želania nemajú zmysel a reálny podklad ak si nevyhrnieme rukávy a nepustíme sa do toho sami. Teda prvé prianie: láska - aby som vždy, za každých okolností bol schopný pravej lásky a podľa nej zariadil svoj život...

Výborne, vrhli sme sa na druhé prianie. Zasa sa celý proces nachádzania odpovede zopakoval a zostali sme na jednom bode. Človek v živote urobí kopec hlúpostí, a ono je to dobre, ak sa z nich poučí, veď sme prišli na zem, aby sme sa učili a rástli, ale čo ak človek len chodí v kruhu, nevie ako ďalej, je zúfalý, nedokáže vidieť veci správne..? Druhé prianie bolo teda jednohlasne odsúhlasené: múdrosť. Schopnosť poznania, schopnosť vidieť, počuť, cítiť. Ako vraví Jan Werich v rozprávke Byl jednou jeden král: "...abych dokázal rozoznat pravdu dřív, než se obrátí proti mně.."

No a tretie prianie? Robo nadhodil, že tretie prianie by bolo už také materialistické. Spýtala som sa ho, ako si predstavuje materialistické prianie hodné zlatej rybky a on sa nedal zahanbiť a opísal mi veľký ranč v nádherných lesoch a pastvinách plnom riek, potokov a jazier, s úžasným, ale naozaj perfektným dreveným domom a prekrásnymi ušľachtilými koňmi. Hm... predstava to bola lákavá, ale ako sme išli ďalej a nechali si zasa všetko uležať, tiež sa nám to akosi nepozdávalo. A Robo sám potom svoje prianie poopravil. Radosť je predsa v ceste, nie v cieli, a dobrý Slováčisko sa nezľakne roboty, vie si napľuť na ruky a vyhrnúť rukávy. Hlavne keď je zdravý a vládze. Tretie želanie bolo teda zdravie.
Láska, múdrosť a zdravie. Na to, aby sme prežili život podľa vyšších Zákonov, než naše rozumkárčenie a mudrovanie. Najkrajšie poznanie je to, že tie priania nie sú také nedosiahnuteľné. Rozhodne netreba čakať na zlatú rybku. Jedno z druhého vyplývajú a naväzujú na seba možno viac, než by sa mohlo zdať...

A čo by ste si priali vy, keby ste vytiahli zlatú rybku? Naozaj si to predstavte, že sa to deje... Čo by to bolo..? Kopec malých i veľkých prianí... Okrem iného aj veľa super výletov s dobrými priateľmi, aby lesy zostali krásne, neschli, nescvrkávali sa a nešpinaveli, aby som sa tam vždy mohla ísť prejsť, keď budem mať možnosť, napríklad na Kozí Kameň...



The joy is in the journey... Ide sa tam cez nádherné šuňavské lesy...


...ten úžasný výhľad a pocit voľnosti je už len zlatým klincom...;-)


Just to spread the wings and fly...


Náš dom tretí zľava...;-)


Dvaja z mnohých a opakovaných dobyvateľov Kozieho Kameňa: Džordžo a Robo...


Počkať si na západ slnka sa oplatí. Nie je to len v jeho kráse z výšky Kozieho Kameňa, ale aj v ceste späť nočným lesom. A môžete mať šťastie aj na stádo jeleňov. No, možno aj na iné zvieratá, ale pre tých, ktorým hneď napádajú hororové scenáre musím zdôrazniť, že zvieratá sú oveľa plachejšie než človek... [;-)]


Výhľad je úžasný, len to, ako rýchlo pribúda toľko suchých stromov je smutné... Kôrovec a... ľudská ľahostajnosť..?