"Voda v koleni, mriafce v sifoni..."

Toto pamätné napomínanie a opravovanie Mira Zajaca vrámci šuňavskej gramatiky bolo jedným z impulzov k tomu, aby som si uvedomila, ako pomaličky šuňavský jazyk vymiera. Teda, keď počujete malých prváčikov ako sa "dohvaraju", nemusíte si byť tým takí istí, ale faktom je, že šuňavčina je na ústupe. Strácajú sa predovšetkým výrazy, ktoré poznajú ešte naše staré mamy, ale my ich už nepoužívame.
Aj túto myšlienku už nosím dlho v hlave, a teraz mám priaznivé podmienky na jej realizáciu. Chcem tak trošku pomôcť zachovať spomienku na moju rodnú šuňavčinu. Možno sa vo mne ozýva jazykovedec, ale skôr je to preto, že mám k svojmu druhému rodnému jazyku zvláštny vzťah. Vyrastala som s ním, prežila som s ním mnoho, spája sa mi s pojmom domova a vždy, keď ho počúvam, musím sa v duchu usmievať...:-)
Podotýkam, že nejde o serióznu jazykovednú činnosť, ale skôr taký hurá systém, keď budem uvádzať slová približne tak, ako som si ich zapisovala. Nejde mi iba o rýdzo šuňavské slová, ale také, aké sa na Šuňave bežne používajú (alebo používali). Teda môžu sa používať aj v iných častiach Slovenska, alebo môžu pochádzať z iných jazykov.
Tu je prvá várka:

ha? - opytovacie zámeno žiadajúce zopakovať posledne hovorené slová alebo vety

var - snáď, asi (stále mám na ume pamätné slová "nevar var" starej mamy, keď sa jej ktosi pýtal, či má variť párky. Dodnes nevieme, či ich vlastne chcela variť alebo nie...:-))

henka - tamto, opozitum hefka ("...henka na totej uke...")

het - preč ("hybaj het")

onačiť - mnohoúčelové sloveso, častokrát náhradka chudobného slovníka (vysvetľovanie pracovného postupu (aj s ukazovaním): "...keď chceš, žeby to trimauo, musiš to zaonačiť tak, žeby sa to neodonačiuo, keď to bude len prikvačeno. A keď to chceš preonačiť, treba dobre pozreť, či je toto tu dobre vyonačeno, lebo jak sa to zaonači, už sa to neda preonačiť, hybaj jak by si to prevratiu na druhy bok, ale to by sa ti odonačiuo potom toto tu...")

bo, abo - potreba skracovania slov lebo, alebo, zrejme z časových a rečovo úsporných dôvodov

pres - cez

kouo - okolo

dakus, bylu - trocha

volachtory, daktory - voľaktorý, niektorý

precilen - predsalen

poniže - pod, popod

dach - strecha

koštovať - ochutnať

sečka - nadrobno posekané krmivo (alebo aj podsýpka) pre dobytok, z veľkej časti tráva a seno, do ktorej sa môže všeličo pridať. Napríklad aj:

rumkla - repa ako krmivo pre zvieratá,

grule - zemiaky, alebo aj

šrot - nenazýva sa tak len stará barabizňa na vyhodenie, ale aj pšeničná múka

šajtanica - asi metrové neopracované kláty dreva (Martin Fridman: "Raz sa ma v škole pytali, že čo som robiu cez vikend, a ja že šajtanicu, ta som chuopom museu desať minut vysvetlovať, čo je to šajtanica...")

richtovať, richtoviť - pripravovať sa, pripravovať (napríklad richtoviť šajtanicu :-))

pščeua - včela (naša stará mama tie tri spoluhlásky na začiatku vždy zreteľne vyslovia...:-))

frištik - raňajky

filfas - plytká prútená ošatka ("Treba vam, stara mama, prebaliť plienku." "Ja žiadnie plienky nenosim, ja do filfasa s...em!")

popravena - jemný výraz pre pribratá (fyzicky na hmotnosti) ("Hej, jaka to ty si popravena!" aj tak môžu znieť slová na uvítanie s osobou, ktorú ste dlho nevideli :-))

štrôfať - pokutovať (znepokojené slová starej mamy po tom, čo sa dozvedeli, že sme boli voliť: "To by som var aj ja maua ist voliť, čo keď ma potom budu štrôfať!")

romoní - jemne prší, mrholí

rutiť - hodiť ("Vruť kravom sečky..!")

najety - najedený, sýty

graty - šaty, oblečenie (dodnes si pamätám ako Jolka urobila šuňavskú verziu slávnej piesne od Elánu: "Chcem sa z tebia napiť, graty odruť het..." :-))

drabinka - rebrík, rebrina ("Vruť konom za drabinku!")

To je na dnes všetko. Týmto vyzývam a prosím všetkých Šuňavcov, aby mi nejako poslali rôzne, bežné aj menej bežné výrazy, ktoré započujú, alebo si na ne spomenú. Veľmi ma tiež zaujímajú aj rôzne slovné spojenia, zvraty a vety typu: "Taka zima boua, telo snehu, že vrabce popod chmary kolenačky chodili..." :-)
Ďakujem :-)