Vykročenie do príbehu

Začiatky kníh a príbehov. Odjakživa ma fascinovali. Je to prvý priamy kontakt s knihou (azda okrem názvu), a je veľmi dôležitý. Pozýva do príbehu, upútava pozornosť, je to také nesmelé zoznámenie. Naznačuje, naladí, vzbudzuje zvedavosť, vtiahne do príbehu, niekedy zvoľna, inokedy ste hodení do vody hneď na začiatku a musíte plávať. Občas sa tvári nevinne či tajomne, a vy neviete, čo sa z toho vykľuje, inokedy vás zasa naschvál zavedie kamsi inam, aby ste si potom mohli vychutnať moment prekvapenia. Ak sa vydarí, autor tak už od začiatku začína hrať esom. Má vlastne takú výpovednú hodnotu, že môže stáť aj sám o sebe, ako citát (ak je dobrý, samozrejme) a my môžeme pozorovať, čo všetko ponúka. Niektorí spisovatelia hovoria, že prvá veta je na knihe tá najťažšia...

Ja vám pre začiatok ponúkam malý výber z kníh od troch zo širokej plejády mojich obľúbených rozprávkarov :-)

Ľubomír Feldek - Modrá kniha rozprávok

"Vo Švajčiarsku, v hlavnom meste zvanom Zürich - čítaj cyrych - žil raz inžinier Hans Schwibalka, ktorého meno sa naveky zapísalo do švajčiarskej histórie."

(O medveďovi Medardovi)

"Prišlo leto. Deti dostali vysvedčenia a ručičky na všetkých hodinách sveta pridali do kroku."

(O komárovi Kolomanovi)

"Kde bolo - tam bolo, kdeže inde to mohlo byť ako u nás v Rozprávkove, žil tu mladý kúzelník, doktor Hókuspokus."

(O nákazlivom slove)

"Bol raz jeden barón, barón bas Barytón."

(Barón bas Barytón)

"Kde bolo, tam to nebolo, a kde to nebolo, tam to bolo, bolo raz na lúke za jedným slovenským mestom smetisko a na tom smetisku hora najrôznejších vyhodených vecí."

(Rozprávka zo smetiska)

"Rozprávková detektívka - veru aj také bývajú - nuž teda rozprávková detektívka, ktorú vám chcem porozprávať, sa začína vo chvíli, keď v hlavnom meste kráľovstva, ktoré nebudem menovať, zvony na zámockej veži odbíjajú polnoc."

(Stratená princezná)

"Jano a Ďuro Terchovci, potomkovia nášho staroslávneho bohatiera Jánošíka, nuž akože ináč - i oni boli poriadne húžvy, alebo - ako sa v novších časoch začalo hovoriť - väzby."

(O chodiacej chalupe)

Zelená kniha rozprávok

"Predseda miestneho národného výboru v hociktorom mestečku na Slovensku robí mnoho rozprávkových činov. Napríklad vysiela v miestnom rozhlase."

(Rozprávka o predsedovi miestneho národného výboru)

"Ej, Oravci, rúči ľudia, v zime spia, na jar sa budia - zobudil sa i Maťo Chrenek a pozrel sa oblokom, či je už jar."

(Chalupa ako chalupa)

Daniel Hevier - Trinásť pochodujúcich čajníkov

"To bolo slávy, keď sa ženil čokoládový kráľ Figaro! Bral si za ženu cukríkovú princeznú Cukrovinku."

(Figarova svadba)

"Bol raz jeden kráľ, a ten nemal ani korunu. Mal len devätdesiat halierov, a to veru nie je nijaký kráľovský majetok."

(O kráľovi bez koruny)

"Viete, ako vzniklo slovo pirát? Znamená to predsa "pi rád". Veď každý poriadny pirát pije rád rum."

(Pirát vo výslužbe)

"Bol raz jeden bohatý pán, ktorý sa volal Silvester Výstredný."

(Pán, ktorý mal 365 klobúkov)

"Taký prales, to je príšerné miesto, strach pomyslieť! Radím vám dobre, nikdy tam nevoďte malé deti, psíka, trojkolku. Najlepšie urobíte, ak tam nezavediete ani samých seba."

(O vypranom pralese)

"Keď si niekto kúpi okuliare so stieračmi alebo lúpač čerešňových kôstok alebo hoci tonu ľadu na severnom póle, nikomu ani na um nezíde sa čudovať."

(Predavač dierok)

Skladací dáždnik a dáždnikový skladateľ
"Z času na čas, keď bol deň voňavý a obloha dočista vyzametaná krídlami holubov, zjavoval sa v uliciach mesta predavač balónov."

(Predavač balónov)

Hans Christian Andersen
Mnohé z jeho úžasných rozprávok sú, samozrejme, notoricky známe, tak tieto citáty urobím ako hádanky. Očíslovala som ich kvôli lepšej orientácii. Tak skúste:

1. "Pred dávnymi rokmi žil cisár, ktorý mal tak nesmierne rád pekné nové šaty, že všetky peniaze vydával na parádu."

2. "Bolo raz dvadsaťpäť cínových vojačikov."

3. "Ďaleko odtiaľto, až tam, kde odlietajú od nás lastovičky na zimu, býval kráľ, ktorý mal jedenásť synov a jednu dcéru, Elisu."

4. "V Číne, ako iste viete, je cisárom Číňan a všetci ľudia, ktorých má okolo seba, sú Číňania. Veľa rokov už pominulo od udalosti, o ktorej budem teraz rozprávať. Preto hodno si ju vypočuť prv, ako sa zabudne!"

5. "Na vidieku bolo krásne - bolo leto! Pšenica žltla, ovos sa zelenal, seno stálo v kôpkach na zelených lúkach. (...) Uprostred slnečnej záplavy ležal starý panský dvor s hlbokými priekopami dookola. (...) A tu sedela v hniezde na vajíčkach kačica."

6. "Nuž začneme! Keď budeme na konci príbehu, budeme vedieť viacej, ako vieme teraz, lebo sa dozvieme o zlom čarodejovi. Bol to čarodej zo všetkých najhorší, bol to sám diabol."

7. "Bola treskúca zima, padal sneh."

8. "Bol raz jeden princ, ktorý sa chcel oženiť s princeznou, ale chcel, aby to bola naozajstná princezná."

9. "Bola raz jedna žena, ktorá veľmi túžila po dieťatku, ale nevedela, kde ho vziať."

10. "Na šírom mori je voda belasá ani najkrajšia nevädza a taká jasná ako najčistejšie sklo. Ale je veľmi hlboká, ani najdlhšie kotevné lano by nedosiahlo na dno. Veľa kostolných veží by sa muselo postaviť od morského dna nahor, aby dosiahli na hladinu."

11. "Na vidieku bol starý majer a v ňom starý statkár, ktorý mal dvoch synov. Boli takí múdri, že by im celkom bola stačila polovica ich múdrosti. Chceli sa uchádzať o kráľovskú dcéru, a v tom im nikto nemohol zabrániť, lebo princezná dala vyhlásiť, že sa chce vydať za toho, kto sa jej svojou rečou najlepšie zapáči."

Veľa je jednoduchých, ba až primitývnych, ale zopár vás možno potrápilo. Tak píšte! Som zvedavá na vaše odpovede. :-) A nešvindľovať! Nepozerať do kníh! :-) (Dodávam, že ide všetko o známe rozprávky)