Poviem vám, toľko snehu som tu v Dubline ešte nevidela, a to som tu už piaty rok (samozrejme, so Slovenskom sa to nedá porovnávať, hovorím vyslovene o dublinských pomeroch :-)). Vydržal niekoľko dní, netopil sa, stále padal nový. Bolo to ako ozajstná zima. (Používam minulý čas, teraz už znovu prší, aby sme boli v obraze.) Väčšina ľudí ho vnímala ako kalamitu, a on ju aj spôsobil, tak ako sa len dá spôsobiť nepripraveným ľuďom. Vyzeralo to, akoby sa zabudli tešiť zo snehu, vnímali len jeho negatívne stránky, snehuliaky sa nestavali skoro žiadne, nikto skoro ani nechodil von z domu; všetci zalezení ako myši v brlohu, čakajúci, kým tá kataklizma pominie... (reakcia môjho írskeho kolegu: "Pánabeka, napadne trochu snehu a ľudia z toho robia katastrofu ako vo filme Day after tomorrow..." :-)) A pritom by nebolo na škodu vnímať sneh ako pôsobí, aký je jedinečný a krásny, ako všetko mení a dáva veciam nový rozmer, a čo nám chce vlastne "povedať" po mnohých stránkach...
Výhľad z nášho balkóna
Zamrznutá riečka, tentoraz nie tenký "ľadík" ako minulý rok, ale riadny ľadový poklop aj s napadaným snehom navrchu
Len škoda, že sa sneh tak ťažko fotí, aj keď najideálnejšie podmienky sú na to v parku
Havo bez kabátika... a v zime... a nezamrzol, čuduj sa svete :-)
Dlhočizná, rozvláčna jeseň, ktorou zima tu v Dubline vlastne je, dostala riadne prekvapko :-)
Osamelý vlk, "sampartia" snehuliak
Nočné zimné zátišie :-)
Related links:
Snow from last year (2009):
Part 1
Part 2
Part 3
No comments:
Post a Comment