Ruža večného života

Pred dávnymi a dávnymi časmi, v ďalekom trúchlivom kraji, stála obrovitánska hora z drsného čierneho kameňa. Pri západe slnka, na samotnom vrcholku hory, rozkvitala každú noc kúzelná ruža, ktorá každého, kto ju odtrhne, učiní nesmrteľným. Avšak nebolo nikoho, kto by sa k nej odvážil priblížiť, pretože jej tŕne boli plné jedu. Ľudí vždy naplnil iba strach zo smrti a bolesti, ale nikdy prísľub večného života. A tak každým dňom ruža vädla bez toho, aby komukoľvek darovala svoju moc. Zabudnutá a stratená na vrcholku chladnej, temnej hory, navždy sama, na veky vekov...

z filmu Faunov labyrint

New Madagascar is here! :-)

Ani sa takto neda napísať názov, treba obrázok (viď trailery). Teda dá sa to prečítať ako Madagascar 2 - útek z Afriky (presnejšie útek Afrike), alebo Madagascar - útek do Afriky :-)
Prvý film ostal vo mne aj takým spôsobom, že na titulnú pieseň "I like to move it" sa ráno budím do práce, a tak si každý deň pripomínam ako sa rada hýbem, a to i trikrát, kým sa mi podarí vstať...:-)
Dúfam, že dvojka nesklame a predčí svojho predchodcu. Trailery vyzerajú sľubne...







...weeell, it looks like the penguins will be the best again... Nice...;-)

Surrealism art 2

Zdá sa, že téma surrealizmu sa na mňa lepí. Dnes logo googlu odkazuje na surrealistického maliara Reného Magritta. Životopis rozpisovať nebudem, každý si môže kliknúť na wikipédiu alebo hockde, ak ho to zaujíma. Ja som si skúsila poklikať na jeho obrázky a - bola som prekvapená, že ma viacero celkom zaujalo. Občas surrealizmus až násilne stavia na nezmysloch a prekrúteninách, že si človek musí hlavu lámať, aby aspoň dajaký ten význam na tom našiel (ja som to už skúšala, rozum, beťár, je schopný vysvetliť hocčo, a aj vysvetlí, keď chce, na tom je vlastne založená aj umenoveda, keď chce dajako uchopiť moderné "umenie"). Tu sa mi zdalo, že maliar celkom jednoducho, hravo a zaujímavo zachytáva a vyjadruje to, čo vidí, alebo by chcel vidieť... Posúďte sami. Môj výber:




Tento obraz som našla aj vo verzii, keď na plátne nebolo ešte namaľované nič. Ktovie, ktorá verzia je správna. Žeby obe..? Rozhodne sa mi však viac páči táto, kde je zobrazené, ako sa umelec pozerá a čo vo veciach vidí...


Keď som sa na tento obraz prvý krát pozrela, napadlo mi, že obyčajných ľudí je na svete toľko ako kvapiek dažďa... A potom mi ešte napadlo že "múdry z neba nikto nespadol, ale hlupákov ako keby zhadzovali..." ;-)


Hm... priestorový nezmysel... Zaujímavé...


Kto tvrdí, že listy zo stromov v zime padajú..? :-)








pohodlíčko...:-)




zaľúbenci...




Vždy na črepinách niečo ostane...



Related link: Surrealism art 1

Voda

Na vysokých horách
pod kořeny skal,
narodí se voda,
sama ví jak dál

Najde si své břehy,
má čistotu a jas,
svůj čas

Od pohledu chladná,
život v sobě má
Zrcadlení značí
uč se proměnám

Naráží a proudí
na jih, na sever,
zná směr

Dej mi vodo na vědomí,
rád ti naletím,
že mě odléváš
do své paměti,

že mě zvěčňuješ
na svých hladinách,
vodo vyplav ze mě strach...

Nemůžu ji sevřít,
stále pomíjí (...)
Samá samá voda,
neúprosný proud,
s ní plout...

Dej mi vodo na vědomí,
rád ti naletím,
že mě odléváš
do své paměti,

že mě zvěčňuješ
na svých hladinách,
vodo vyplav ze mě strach...

Futurum

Surrealism art

...ale zaujalo ma...:-)

(Pre Lucku: Beware of butterfly spoiler! Ja za to nemôžem, Lucka, to tí umelci... Ale možno je to cestička ako sa s motýľmi skamarátiť...:-))

Keď zasvieti Svetlo

Včera som sa rozhodla, že je dobrý čas na poriadne vyupratovanie kúpeľne. My tomu hovoríme, že gruntovanie. Dôvod? Dostali sme nový odsávač vzduchu a s ním prišlo aj nové žiarivkové osvetlenie. Zistili sme jednu dobrú vec. Tá huba, čo sa nám rozliezala po strope, sa dá normálne umyť a vďaka novému odsávaču sa nová snáď už rozširovať nebude. Druhá vec bola intenzita osvetlenia. Predtým sme mali slabú žiarovku, ale to, čo tam je teraz... Myslím, že už len v Las Vegas to majú vypeckované silnejšie. Keď sa to tam rozsvieti, človek musí najprv počkať, kým si oči privyknú na to svetlo, aby si aspoň ruky umyl. Keď vyjde z kúpeľne von, zvyšok vysvieteného domu sa zdá byť tmavý. Čítať by sa v nej dalo. Vlastne sa čudujeme, či sa vôbec dá čítať vo zvyšku domu.
Dôvod môjho gruntovania je teda jasný. To, čo sme predtým považovali za čisté, sa v silnejšom svetle ukázalo... inak. Toľko škvŕn, šmúh, zafŕkancov... Nestačili sme sa čudovať, kde sa to tam vzalo. Všetko išlo pod nože. Vaňa, umývadlo, toaleta zvonku i zvnútra, steny, dlážka, strop, skrinky... Čím viac som drhla, tým viac špiny sa ukazovalo. Avšak keď som s vyťahanými rukami skončila, kúpeľňa žiarila ako z katalógu. Znova a znova som sa nestačila čudovať, ako je to možné. Ako Svetlo neúprosne a prísne osvieti aj tú najmenšiu špinku. Ako je mnoho vecí, ktoré v našom živote považujeme za v pohode, ale pri silnejšom Svetle a prísnejšom posudzovaní sa ukážu ako nie až tak v poriadku. Vlastne, že je to dosť zapráskané a my ani nevieme kedy a ako sa to stalo. Iba sme odrazu zistili (možno aj nejakým tvrdým nárazom či príučkou), že sme ďalej od Svetla, v tme, ale nám sa až doteraz zdalo, že osvetlenie je v poriadku. Naším vzdialením sa zúžil a stemnil aj náš pohľad. A ja len rozmýšľam a obávam sa, ako by obstál môj duch, keby ho Svetlo poriadne presvetlilo. Čo všetko by sa ukázalo. Čo všetko nevidím. Či by som to vôbec dokázala ustáť.
Avšak intenzívnejšie Svetlo primäje človeka k väčšiemu pohybu a bdelosti. Pri silnejšom osvetlení budeme teraz našu kúpeľňu udržiavať na inom leveli čistoty. Ale ktovie, možno keby sme ju osvetlili ešte viac, znovu by sme zistili, že až taká čistá nie je...
A ešte čosi na záver. Prednedávnom pražil môj milý hranolky, a keďže im to vždy dlhšie trvá, rozhodol sa, že zatiaľ bude čistiť linku. Zdalo sa to bezpredmetné, lebo kuchyňa žiarila čistotou po sobotnom upratovaní, avšak on si vzal najsilnejší cif, čo doma máme a pustil sa do drhnutia. Výsledok už asi tušíte. Niekoľkoročná špina išla dole, tam, kde by sme pred polhodinou prisahali, že je to čistučké ako v operačnom sále. Nechal najprv kúsok linky nevyčistenej, aby sme videli ten rozdiel. A zakončil to slovami: „Čisté napohľad vôbec nemusí byť čisté. Záleží na tom, s čím to porovnávame...“

Reminiscence of North Ireland (August 08)

It´s not good to live in past. But is good to remember somethimes. All the important things that we need to know, all the beautifull things that we are thankful for. Reminding helps us understand better in some way...


Na našu prvú zastávku nezabudneme. Ojoj, to teda nie...


...ale so smiechom zvládneme všetko tak, ako sa najlepšie dá, bez veľkej ujmy. No, aspoň tej psychickej...;-)






Relishing the day on White Rock beach, the most beautiful beach I´ve ever been by now, with freezing water and crazy weather...:-)




the rainbow meditation photo :-)




umývadielko


Vždy som mala pocit, že mi táto fotka medzi ostatnými chýba. Poloostrovček Giant´s Causeway ústiaci v tvare polmesiaca do všepohlcujúceho mora. Stretávajú sa tu vlny z dvoch strán a svoj kamenný náprotivok hladia pokojne a láskavo...


Také vďačné objekty na fotenie... Vôbec sa nesťažujú, že ich toľko cvakám...:-)




Look into the darkness... with no fear...




Na tejto pláži sme neboli. Ale rozhodne stála za cvaknutie aspoň takto zhora...




...aj tento pohľad poteší...










Tomáš a Veronika :-)

Related links:
The North Ireland 1
The North Ireland 2
The North Ireland 3