Rowan Atkinson live on the stage

Tentokrát to nie je Mr. Bean z televízie. Maličký výber z "One man shows" Rowana Atkinsona. Naživo na javisku. Vychutnajte si to!
(Inak, možno viete, že Rowan je v skutočnosti vysoko inteligentný človek. Ale myslím, že iba taký môže zahrať postavu ako je Mr. Bean skutočne presvedčivo. Hlupák by to nedokázal :-))

Na úvod, samozrejme, neviditeľné bubny. Musia byť! :-))



Rovnako tak vynikajúco Rowan zvláda aj klavír:



Rowan ako dirigent:



Na záver lahôdka: V skratke - kurz randenia, rozpísane - Rowan autenticky predvádza (za slovného doprovodu kolegu), čo chlap má a čo nemá robiť, keď berie dievča von:




Related link:
Take it easy, Mr. Bean

Jesenné...

Related link:
Podoby jesene (2008)

Cválajúci duch

Indiánsky príbeh na dobrú noc...:-)

"...bolo to v zime, v šestdesiatom. Tancujúci oblak lovil pri cédrovom jazere, keď tu náhle začul praskanie ľadu. Vyliezol na kopec pozrieť sa a zbadal niekoľko stoviek byvolov; chceli prejsť cez jazero. Ale ľad už začal povoľovať. Nemohol robiť nič, tak iba sedel a pozoroval, čo sa bude diať. Vtedy zažil zvláštnu vec. Vynoril sa pred ním. Veľký biely byvol. Biely ako sneh. Stádo si ho tiež všimlo a zostalo stáť. Potom sa obrátilo a rozbehlo sa naspäť. A biely byvol sa otočil a Tancujúci oblak videl, že jeho oči sálajú ako dva červené uhlíky v noci. Ten duch, ten byvol, sa uprene díval. A Tancujúci oblak cítil, ako mu ten byvol hľadí až na dno duše. Potom sa obrátil a zmizol medzi stromami. Rozplynul sa..."

(zo seriálu Doktorka Quinnová)

Soft Autumn... in paint

...by Gordon Lewis

Dolphins playing with bubble rings

Autumn of Roses

Aj keď sa v plnom kvete môže zdať, že ich krása nikdy neskončí,


nakoniec príde čas, keď ich lupene začnú vädnúť a jeden po druhom odchádzať


Ruže sa tesne predtým, než zaniknú, otvárajú najviac. A po tomto najväčšom otvorení, aké môžu svetu dať, ho opúšťajú...


...niekedy postupne, kúsok po kúsku, keď ešte ani nie sú dokorán otvorené


...niekedy nečakajú, kým sa úplne otvoria, a odovzdávajú svoje lupene vetru jeden po druhom, ešte plné síl


...niekedy príde koniec možno nečakane, a oni sa prepadávajú dovnútra... Napohľad už možno nepekné, ešte stále majú čo dávať, ešte stále sú plné vône, ktorá teší každého, kto sa nenechá odradiť ich vzhľadom


... a niektoré práve pred svojím koncom prejavia najväčšiu krásu, a odchádzajú utíšene, v objatí listov


Sú výzvou, sú otázkami. Ako nám môžu po všetkej tej kráse pred očami takto vädnúť? Naháňa nám to strach?


Bojíme sa vädnutia, a toho, že odchádzajú do neznáma, a chceme, aby ostali navždy rozkvitnuté?


Obľúbili sme si ich, zvykli sme si na ne, každý deň sme sledovali ich rast, ich kvitnutie, ich otváranie... Dali všetko, čo mohli dať a lúčia sa...


Budú nám chýbať, zdá sa, že všetka krása pominie s nimi...


...ale keby to tak naozaj bolo, neodchádzali by tak pokojne a vznešene


...a aj keď sú možno pre tento svet na kolenách, vedia, aký je koniec dôležitý, potrebný, nevyhnutný, očisťujúci a posúvajúci ďalej...


...lebo jeho nevyhnutný následok je ďalší začiatok; a ten je rovnako nevyhnutný ako koniec - ba snáď ešte dôležitejší, lebo kvôli nemu vlastne koniec nastáva. Bez zošúverených a opadnutých listov by neboli nové puky. Ruže v skutočnosti neodchádzajú, ale sa pripravujú na nový rast...

(ne)Halloweensky

Som unavená, unavená, unavená... Fyzicky aj psychicky. Moja antihalloweenska nálada si vždy vydýchne prvého novembra. U nás vtedy robíme odpust... Tu sa to zdá strašne vzdialené, je to úplne iný, opačný koniec sveta. Biznis, vonkajšia "dekoratívnosť"... Keď vidím tie ohyzdné masky na tvárach malých detí, démonov a kostlivcov visiacich na dverách domov... Behá mi mráz po chrbte. Mám taký divný pocit, že ľudia si zahrávajú s ohňom. U nás v Easone v Halloweenskom kúte sa jeden malý chlapec v kočíku nahlas rozplakal a žalostne volal otca nech ho odtiaľ vezme preč (bol pripútaný v kočíku). Niektorí ľudia sa smiali, iní ho upokojovali, že tie masky a figuríny nie sú skutočné, že sa nemá čoho báť. Chlapček sa však nedal upokojiť a dobrých pätnásť minút tam žalostne kvílil, zatiaľ čo jeho rodičia si spokojne vyberali a prezerali masky a kostýmy a sem-tam naňho zavolali, nech je ticho. Alebo ten divný zmysel pre bordel, ktorým zákazníci oplývajú. Dovčera sme o tom medzi kolegovcami vtipkovali. Včera ma smiech prešiel. Pripadla mi úloha hodinu pred zavretím upratať halloweensky kút. Bola som pripravená na riadnu fušku, veď som ho neupratovala prvý krát. Ale čakal ma šok. Väčšina kostýmov bola zvesená z vešiakov a vysypaná zo sáčkov na jednu obrovskú hromadu uprostred. Ľudia sa v tom brodili, námatkovo vyťahovali časti kostýmov a primeriavali si ich. Nežartujem. Keby mi o tom niekto pred pár rokmi rozprával, neverila by som. To musí človek zažiť na vlastnej koži. Bolo to desaťkrát horšie ako si to teraz predstavujete. Nemôžem ani povedať akoby sa tadiaľ prehnalo stádo volov, lebo by to bola urážka volov... Ľudia sa obliekajú do tých najstrašnejších masiek démonov a umrlcov, hrajú sa akože nič, že je to len zábava a nie je to skutočné, ale mám taký pocit, akoby sa tými démonmi vnútri pomaly naozaj stávali...:-(( Ale napriek tomu nechcem tento príspevok skončiť tak pesimisticky. Vstala som s pochmúrnou náladou a myslela som, že ma čaká dlhý a mrzutý deň, ale nebolo to tak. Dostalo sa mi zvláštnej milosti a zaplavil ma mieruplný pokoj. Akoby sa nejaký lúč Svetla predral cez halloweensku ťažobu až ku mne a našiel si ma. Večer ma dokonca nadchli aj ohňostroje. Nemyslela som na to, že sú halloweenske, len som sa jednoducho tešila z ich krásy. Prišli mi pod ruku aj nejaké obrázky, zvláštne nehalloweensky halloweenske, čo ma zaujali, tak ich sem dávam. Halloween nehalloween, kresliarske umenie ma vždy dostane... Mesto duchov... nie aby strašlili, ale aby s nami žili - aspoň symbolicky... Dvaja priatelia... Keď som si bola dnes u nás v kaviarni dať polievku, našla som tam na pultoch takéto tekvice. Kašlem na to, že sú halloweenske, zaujalo ma to rezbárstvo. Dnes už z toho ľudia robia umenie, vyrezávajú rôzne krásne tvary. Táto síce nie je extra špeciál, ale pôsobí na rozdiel od iných priateľsky a pozitívne. Páčia sa mi hlavne tie oči, sú to prázdne plastové obaly od čajových sviečok. Zreničky sú kovové krúžky držiace knôt Jej oči vás sledovali z každého uhla, tak ako Mona Lisa :-) Na záver prajem nám všetkým, aby sme sa Halloweenu nepoddali... Related links: Halloween 2008 Halloweeeeeen!!! Do kelu s ním... (Luckin blog)