Thursday, September 18, 2008

Anyone can cook...

"...that doesn´t mean anyone should...“ hovorí Remy, hlavný hrdina, v jednej chvíli. No, ešte sa odvtedy naučí kopec vecí...:-) Reč je o rozprávke Ratatouille (čítaj ratatúí). Ešte ste ju nevideli..? Je skvelá. Ja som ju nedávno videla znovu a nedá mi o nej nenapísať. Sú rozprávky vydarené viac, menej, niektoré vôbec nie. Táto je veľmi. Má všetko, čo naozajstná Rozprávka má mať. A jej tvorcovia sa nenechali príliš uniesť a neskĺzli do preháňania – hlavne, čo sa týka dejovej línie, lebo dnes sú filmoví makeri (nie macheri), čo sa „rozprávok“ týka, schopní vymyslieť kadečo, hlavne nech je veľká sranda. Fest veľká. Ten zvyšok filmu sa už poza to skryje. Nemýľte sa, niežeby v Ratatouille nebol žiadny humor – práve naopak. Práve to krásne „naopak“...:-) Ako ste už možno vytušili, téma filmu je o varení. Remy má sen stať sa šéfkuchárom v dobrej reštaurácii. A variť teda vie. Keby len vie, je to kulinársky génius. Má však jeden problém. Je to potkan. Niet vari zvieraťa (možno okrem švábov), ktoré do kuchyne patrí menej... Avšak podľa motta „anyone can cook“ (variť môže každý), a podľa rovnomennej knihy, ktorú napísal jeho veľký vzor chief Gusteau, Remy si ide za svojím snom. Smeruje do restaurácie – práve do tej, ktorá patrila samotnému Gusteauovi, kým ešte žil... Samozrejme, také čosi nezvládne sám, a jeho ľudská pomoc je jeden podarený vyplašený chalanisko menom Linguini... Všetko v tom filme je vydarené... Myšlienka tvorenia varením, ktoré môže zasiahnuť aj hlbšie, než je len žalúdok – prípad mrzutého a pochmúrneho kritika jedla Antona Ega. (To meno!) Úžasne vytvorené postavy – okrem iných napríklad šéfkuchár Skinner – drobný a zlostný. Čo viac dodať. Je to geniálny základ pre vytvorenie charakteru...;-) Alebo to, ako všetci hovoria s francúzskym prízvukom (možno okrem Remyho a Linguiniho, lebo k nim sa to akosi nehodí), lebo celé sa to odohráva v Paríži... Tak ak budete mať možnosť pozrieť si túto super rozprávku, nepremeškajte ju, stojí za to. Chcela by som ju venovať všetkým, ktorí nikdy poriadne neprenikli do kulinárskeho umenia, ale cítia zvláštne uspokojenie v tom, že vo svete rozprávok existuje potkan, ktorý to dokázal...:-) Remy: ("Why do you care..?") "...because I´m a cook..!"

Ratatouille – a beautifully made story about the cook rat – there is no animal that belongs to kitchen less than him... But Remi isn´t only an (extra) ordinary rat, who can cook. He is a culinary genius... A brilliant, must-see story. Here is the trailer:

Anton Ego: “I don´t like food, I love it. If I don´t love it, I wouldn´t swallow...” Colette: “How many women do you see in this kitchen..? No other. And why do you think is that..?” Skinner: “How darrrrhhhe you..?!” Linguini: “Appetite is coming, and he´s gonna have a big Ego..!” I would like to dedicate this movie to those, who never properly penetrated to the art of cooking, but they are strangely satisfied, that there, in the world of stories, exists a rat, who actually did...

Tuesday, September 16, 2008

Wilderneeess!



I thing this will enjoy those, who love dogs. This is about special dogs - siberian husky. When I have read the book, I really enjoyed the winter wilderness, dog train and especially snow which I didn´t see properly for three years. And the dogs... it is all writter in the magical way when everything seems to be so alive...

The dogs didn´t gallop. They didn´t lift their legs and throw them back, the way horses seemed to, pushing themselves forward. The dogs trotted, little steps, like they weren´t in that big a hurry. The boys had seen dogs on Dollymount beach, charging across the sand, tongues out, heads down to the level of their backs. But these dogs weren´t like that. They couldn´t be; they were tied to the sled. But Tom and Johnny knew: if they had been ordinary dogs, they´d have been pulling too fast, bashing into each other, getting themselves caught in the straps.

These weren´t ordinary dogs. They were working together. They had to save their energy, so they didn´t dash. They pulled and charged a bit at the start, to get the sled moving. But then they calmed down. Rock, the leader, didn´t look at them or howl. But he slowed down, and so did they.

But that was the thing. They didn´t slow down. They were going like crazy. When Johnny looked to the side it was a white blur, and a bit scary. They were much, much stronger than their size. Their tails were up, and their breath was like laughter.

There is one dog name´s Hastro who would like to be a leader but he is just messing. He almost made Johnny´s and Tom´s mother freeze to death. Rock is the leader who managed to find them all. I really would like to have dog like Rock. I fell in love with him since the first moment...;-)

Rock had pulled his sled, even with the brake teeth dragging piles of snow. He´d pulled it right up to Hastro. He stood now, right over Hastro, right on top of him. His paw was on Hastro´s head, and his mouth was full of Hastro´s neck. There was a yelp – it was the first thing they´d heard, before they saw anything. It was Hastro that had yelped. And there was a growl. That was Rock.

The boys didn´t move. Rock stopped growling. He didn´t move. Hastro didn´t move. None of the other dogs moved. It was total silence – white silence. Rock stood over Hastro, with his teeth holding his neck.

Johnny whispered.
“He´s teaching him a lesson.”
“Yeah,” said Tom.

He´d thought at first it was going to be horrible, that he´d have to watch one dog killing the other one. But then he knew it wasn´t going to be like that. Without shifting his legs or paws, Rock lifted his head from Hastro´s neck. They watched as Hastro stood, making sure he didn´t touch Rock. He had to crawl out from under him. He was still trapped in the straps, tied up to the fallen log. He had hardly any room as he got back up on all four legs. But he didn´t touch Rock. Rock was the lead dog, and he was making sure that Hastro knew it.

“Cool,” said Tom, very quietly.
“That was amazing,” said Johnny.

(Roddy Doyle - Wilderness)

And the best part, when Johnny and Tom save their mother, I left for you to read by your own. Their braveness of children who act spontaneously without to much thinking is amazing...

Saturday, September 13, 2008

My Home 6


Poutníci v zešeřelé zemi...


...nezoufejte, vždyť lesy všemi...


...prosvitne slunce nakonec.


Každá noc skončí, jistá věc...


...a slunce září nad plání...


...ať vstává, či se naklání...

(podľa JRRT)

Wednesday, September 10, 2008

Nakupujem, teda (nie) som


Našťastie, Slováci na tom ešte takto alarmujúco nie sú. Možno kvôli, jemne povedané, skromnejšej ekonomickej situácii nášho štátu, a snáď aj kvôli zdravšiemu rozumu. Američania sú na tom asi najhoršie (zase tí amíci, ale myslím, že tentokrát odôvodnene). Bez urážky. A drobné Írsko, ktoré zažilo v poslednom desaťročí ekonomický boom, sa tiež nedáva zahanbiť, a statočne doťahuje životný štandard na konzumný americký štýl. Burgery, telka a hlavne nekonečné nakupovanie. S tým spojené drzúňstvo, bordelárstvo a odpadky. A to teraz nemám na mysli len prípady, keď slečinka šmarí do kontajnera nové tričko len preto, že suseda, ktorú neznáša, si predvčerom kúpila také isté. Stačí sa len prejsť po, ja mu hovorím, že ľudovom (rozumej najlacnejšom), obchode s oblečením s názvom Penney´s. Čo sa tam toho váľa po zemi... Cigánska chartč by sa za ten bordel nemusela hanbiť. Niet kde stúpiť... (expresívnejšie šuňavsky niet de napluť). Jednoducho keď niekto niečo zhodí alebo mu spadne, neobťažuje sa to zdvihnúť. (Česť výnimkám.) Tričká, bundy, nohavice, topánky, sponky, všetko možné – všetko nakope... Ach jaj... A to ma srdce bolí už len pri predstave, aké kvantum papierových tašiek spotrebuje náš Eason. Každý zákazník má právo pri nákupe na papierovú tašku alebo sáčok. Keď si kúpi kartu, tak mu ju do sáčka dávame viac-menej automaticky „to keep it clean“. Ja sa ale vždy pýtam zákazníka, či chce/potrebuje sáčok/tašku, aj keď som už z toho po celom dni skoro zachrípnutá a jazyk sa mi moce, keď to isté hovorím dookola stokrát za deň. Je totiž pravdepodobnosť (a dosť veľká), že povie nie, a tým sa viac ušetrí. Nie Easonských peňazí, ale životného prostredia a stromov. Pretože nakupovanie a spotreba je iba vrchol reťazca činností, ktoré mu predchádzajú, a ktoré za ním ešte nasledujú. Človek by sa nenazdal, čo všetko s tým súvisí... A aký to má dopad na životné prostredie. A netreba hovoriť, že nie sme amíci a nás sa to netýka. Každý snáď môžeme zvážiť, v akom stave je naše nakupovanie, a prístup k onému pojmu životné prostredie (pre mnohých žiaľ len prázdny všeobecný ničnehovoriaci výraz). Aby sa z nás nakoniec tiež nestala druhá Amerika. Možno k tomu nemáme zasa až tak ďaleko...

Ak vás zaujímajú širšie súvislosti celého toho výrobného a nákupného procesu, ponúkam vám jedno veeeeeľmi dobré videjko „the story off stuff“. Je v angličtine, ale snáď aj neanglicky hovoriaci z neho budú niečo mať, lebo výborne pracuje s kreslenými obrázkami. Len je trocha dlhšie, tak si to pozrite, keď budete mať trošku viac času. 20 minút. Nezľaknite sa tej dĺžky, naozaj to stojí za to. Tak klikajte: www.storyofstuff.com


There is a lot more behind the innocent word shopping. See for yourselves. A very very good video: www.storyofstuff.com

Sunday, September 7, 2008

The Summer is leaving...


...but there are still some golden days...


...golden not just for the radiant of the sun...


Every little thing...


...makes the picture of summer complete...


...where we went, what we did...


The golden sun is making the leaves more golden as well...


...and the weepy days are washing the world...

Saturday, September 6, 2008

Karavana velbloudí


1.Tam, kde i Egypťan zabloudí,
v poušti písečních dun,
táhne karavana velbloudí
jak v moři záchranní člun...

Slunce udává jí správný směr
všem, kdo jít se nebojí
na jich, východ nebo na sever,
tam, kde kupci kupují...

2. Číše, poháry ze zlata
vonné masti a kdejaký kýč,
větší cenu má záplata,
ztlumí hladový bič...

Možno koupiti otroka,
ve tvých službách je hned.
Pravda je každému daleká,
tak nás naučil svět...

3. Tam, kde i Egypťan zabloudí
provaz táhne zástupy těl,
čas tu měří kroky velbloudí,
vítr stírá stopy kudys šel...

Nikdo ať netrpí závratí,
beznaděj je nejlepší kat,
zbývá doufat, že tě tu neztratí,
jen bič a sup tě má rád...

Učedníci - pásmo Jozef Egyptský (...po predaní Jozefa do otroctva)

PS: Mám rada piesne, ktoré ukrývajú nejaký príbeh. Myslím, že táto pieseň ponúka viac než len to...

Thursday, September 4, 2008

Babka k babce... bude tržba; alebo všetko pre biznis

Dáva sa na známosť, že v kníhkupectve Eason, kde pracujem, sa včera začala vianočná sezóna. Dobre čítate, vianočná, nie školská – tá sa začala už v júli..:-) Včera sme totiž vyložili vianočné karty. To len pre tých nevedomcov (ku ktorým som dovčera patrila aj ja), ktorí ešte stále žijú v nádeji, že by celý ten vianočný biznishurhaj mohol začať tak adventom, alebo v domnení, že asi začne (podľa znalosti súčasných pomerov) v novembri alebo dokonca v októbri. September teda predčil aj moje očakávania. A to som toť nedávno s výrazom profesionála, ktorý vie, čo sa v jeho firme deje, hovorila zákazníkovi, čo sa na vianočné karty vyzvedal, že ich dostaneme zrejme niekedy v októbri. Nuž ale, biznis je biznis a „shopping is a new religion“ ako som videla nedávno jeden bilboard.

A pritom, keby sa zabudlo na všetok ten biznis okolo toho, nebolo by krásne propagovať vianočné posolstvo hoc aj celý rok? Nech sa karty vyložia aj v januári, ak by pomáhali šíriť pokoj, lásku a „mier všetkým ľuďom dobrej vôle...“ Avšak celá tá idea, šírenie a propagácia je tak ohyzdne a bolestne iná, až sa mi to zdá voči tým krásnym pohľadniciam a blahoprajným kartám nefér. Všetko nech má svoje miesto a čas; vianočná atmosféra na Vianoce, vianočné posolstvo celý rok. No nie? A pre nás všetkých, ktorí nemáme radi celý ten biznis, jedno odporúčanie. Dlhodobo sa hnevať iba škodí zdraviu. (Zanevrieť na Vianoce ako také tiež nie je riešenie.) To už radšej sa na tom zasmiať a pokúšať sa šíriť vianočné posolstvo tak ako sa má – vlastnoručne. Hoc aj úsmevom pre človeka, čo práve stojí najbližšie. A aby sa nám ľahšie pripomenula tá atmosféra, tu je drobná ukážka z pohľadníc, ktoré predávame: (a ešte z lojality k starému dobrému Easonu; nechcem hrýzť ruku, čo ma živí...;-))

If you believe or not, there started a christmas season in Eason bookstore yesterday... (Ho Ho Ho!) To late, isn´t it..? Nice and cosy. (The cards. Not the business.) Viac obrázkov dodám, keď na to bude vhodnejší čas... [;-)] (pictures from Medici Cards official website)