Maynooth

Ani som poriadne nevedela, aký názov dať tomuto príspevku, pretože chalani tvrdia, že bývajú v Kildare, avšak vystúpila som na vlakovej stanici Maynooth, a ešte aj zrúcanina hradu v ich blízkosti sa volá Maynooth Castle... Tak je teda názov taký aký je... :-) Každopádne, včera som mala úžasný deň. Robo a Tomáš ma pozvali k sebe na návštevu, bola som u nich prvý krát. Zastrájali sa, že mi urobia halušky. Pri zastrájaní nezostalo, Robo ani poriadne za sebou nezavrel dvere po tom, čo ma bol vyzdvihnúť na stanici, a už sa pustil hádzať halušky do vody...:-) Nezostalo ani pri haluškách (na ktorých mal väčší podiel Tomáš, musím dodať), a Robo ma zobral na prechádzku po okolí. Bolo na čo pozerať. Aj počasie sa vydarilo. Popoludní bol deň ako zo zlata. Ruiny Maynoothskeho zámku boli pôsobivé (mimochodom vstup zdarma, ešte aj fotiť som mohla vnútri a nikto ma neoháňal), a keď som už myslela, že som zasa raz niečo krásne videla, a deň sa vydaril, objavili sme nádherný park v areáli akejsi starobylej cirkevnej školy, nehovoriac o katedrále, ktorá k nej patrila. Okrem nich aj mnoho krásnych zákutí a drobností, na ktoré ma mnohokrát upozornil všímavý Robo. Zlatým klincom celého dňa bol úžasný starý pravý keltský cintorín (to po tom, keď som si pomyslela, že sme už naozaj videli všetko). Bol taký schovaný, že ho človek musel nájsť, len tak hocikto tam netrafil. Išlo sa doň dlhou úzkou alejou stromov. Bol to vôbec prvý cintorín v Írsku, ktorý som navštívila; tu sú totiž všetky cintoríny pozamykané (asi kvôli vandalom) pozerať do nich môžete len cez mreže plota... Najlepšie ale na celom dni bolo to, že som sa mohla poriadne porozprávať s mojím dobrým priateľom, ktorého si veľmi vážim. Robo je tiež pre mňa takým kúskom Domova, so všetkým, čo ten pojem obnáša... Chalani bývajú v pokojnej, príjemnej štvrti Ajhľa domček samotný. Robo mi už odomyká dvere... Šéfkuchári jak vyšití...:-) Robo v akcii Halušky boli super. Múčne, vajcové a sýte...:-) Dali by ste si? Soška v záhrade jedného zo susedov. To sa mi páči na Íroch. Dvorčeky pred domom majú meter krát meter, ale zmestí sa im tam všeličo... Robo mi zapózoval v bráne zámku... V úplne beznádejnom stave hrad nebol. Dolu boli dve miestnosti s exponátmi História zámku bola prezentovaná zaujímavou komiksovou formou Steny nejakej vnútornej siene. Žiaľ už bez strechy. Robovi stačilo na ne iba mrknúť a už dedukoval, kde boli schody alebo trámy, ktoré držali strop... Ruins of Maynooth Castle Ruiny mali úžasnú atmosféru... ...dýchalo z nich kus histórie...