My Home 1

Bílým šátkem mává,
kdo se loučí,
každého dne se něco končí,
něco překrásného se končí.

Poštovní holub křídly o vzduch bije,
vraceje se domů,
s nadějí i bez naděje
věčně se vracíme domů.

Setři si slzy
a usměj se uplakanýma očima,
každého dne se něco počíná,
něco překrásného se počíná.

Jaroslav Seifert

Táto báseň ma sprevádza už roky. Je taká pokojná a jemne veľavravná, ako keď niekto len tak mimochodom a nenásilne povie niečo úžasné, až vám z toho behá mráz po chrbte. Také sú aj moje návraty domov. Oveľa silnejšie a hlbšie, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Je to celý rad prežití, predstáv a spájaní, ktoré ma formujú, vďaka ktorým akosi plnohodnotne fungujem. Domov dá niečo mne, ja dám niečo domovu. So smiechom i slzami. Kruh sa uzatvára – aby sa mohol začať nový... A my sa stále vraciame, často aj nevedomky, podvedome, akoby to v nás bolo natrvalo zapísané... Možno je to tak aj s naším návratom do skutočného Domova, mimo tejto Zeme. Možno preto existujú aj domovy na zemi, aby nás rozochvievali, aby sme na ten skutočný nezabudli. Každý sa nejakým spôsobom potrebuje cítiť byť niekde doma... Toto je miesto, ktoré je pre mňa na tejto zemi naozajstným domovom...


Šuňava City


Sledujete exkluzívne zábery z najkrajšieho miesta na Slovensku ;-)


Key of the twilight




The Tripletree ani his friend :-)


Fairytale beauty


Toto je naostrejší možný záber rozlietaného motýľa, aký sa mi podarilo urobiť... :-)


Paint on the sky


The last salute of the sun


Cesta spája, diaľka rozdeľuje...


Remeber and live...

"No čo v tej Lopušnej, hm...?"


"...no čo... Luft a voda..." A ešte stromy, ticho a nádhera...:-)




Je na svete niečo krajšie..? :-)


Určite nie...


Definitívne nie... :-)

"Cesta jde pořád dál a dál..."