S príchodom decembra sú tu už ako za dverami. Keď človek začne otvárať okienka adventného kalendára (mám taký diétny s obrázkami namiesto čokolády :-)), je to vážne... Tak... aké budú tohto roku? Môžu byť ozajstné aj bez rodiny a priateľov, bez stromčeka a snehu, bez pravej šuňavskej atmosféry, polnočnej omše a spevu..? Tieto otázky som nútená si klásť už zopár rokov. Odpovede som našla. Prostriedok nie je cieľ. I keď je to cieľ, čo robí prostriedok taký aký je... Ale isté veci sa nemenia a sú všade rovnaké; takže môžem mať krásne Vianoce kdekoľvek. Všetky moje spomienky sú živé hlboko vo mne, a to je dobre, ale nechcem žiť iba zo spomienok. Budem sa pozorne obzerať okolo seba a využívať to, čo mám... A tešiť sa, keď raz budem na Vianoce doma... Tak hor sa do príprav. Ako si vyupratujeme dom, čo si navaríme a napečieme, to budeme mať. To isté platí aj o duši...
No comments:
Post a Comment