Toť ona... Budova, v ktorej pracujem...:-)
Hlavný vchod
Hodiny hrajú každú hodinu zvonkohru. Proste klasika...:-)
Spoločnosť s históriou a dobrou reputáciou
Ako sa zdá, v dnešnej spoločnosti sa všeobecne veľmi nepatrí mať rád svoju prácu a tešiť sa do nej. Teda aspoň nie nahlas. Ja si to však dovolím. Po dvojročnom pobyte v deli na benzínke, ktorá extra viac ako iné spoločnosti hľadá cestičky i necestičky ako ušetriť a zarobiť, a prví na rane sú zamestnaci. A po polročnom (stačilo mi aj na dva roky) pobyte tiež v deli na autobusovej stanici. Suma sumárum dva a pol roka driny, stresov, opilcov, skorého vstávania (môj rekord – pol roka o štvrtej ráno), ešte raz driny a ešte raz stresov. V Easone som už pol roka, ale stále sa tam cítim ako na prázdninách, stále som vďačná, že tam som. Samozrejme, vyskytnú sa nepríjemnosti aj tam ako všade (hlavne so zákazníkmi), ale to predsa v každej práci; takže na entuziazme mi to neuberá. A tu v Írsku zasa nejaké vysoké ambície nemám. Nechcem ísť sedieť osem hodín do úradu a čučať na počítač. (Toho mám dosť aj doma:-)) Aj keď možno za lepšie peniaze. Pracujem v krásnom prostredí v oddelení kariet a darčekových predmetov (čo sa týka pekných obrázkov, prídem si na svoje...), s úžasnými ľuďmi a mám aj nejaký ten pohyb. Prácička pohodová, dopĺňanie, triedenie a upratovanie kariet; aranžovanie tovaru na policiach (najradšej mám plyšové hračky), komunikácia so zákazníkmi, práca na pokladni, a tak...:-) Žiadne (alebo iba minimálne) dvíhanie ťažkých škatúľ, žiadne stresy (bageta musí byť urobená a zbalená ze vším všudy za dvadsať sekúnd!), žiadne dopálené ruky od trúby a ťažkých horúcich podnosov, žiadne mrznutie v mrazničke bez poriadneho oblečenia... Manažérky na nás nepozerajú zvrchu, ale berú nás ako seberovných, kamarátsky. Mzda je vyššia, výplatné pásky nemeškajú a nie je na nich zakaždým o niekoľko hodín menej než má byť. Radšej po tomto všetkom zaklopem na drevo...:-)
Chcela som pôvodne podrobnejšie opísať, ako to vyzeralo v mojich predošlých prácach, ale už by to veľmi vyzeralo ako ohováranie... Moja radosť je bez horkosti. Chápem, že to tak bolo najlepšie, v Easone by som nemohla pracovať hneď potom, ako som prišla do Írska. Potrebovala som si zlepšiť angličtinu, nazbierať skúsenosti, naučiť sa, čo som sa naučila. A to nielen kvôli tomu, aby som si vážila to, čo teraz mám. Tak som tu. A učím sa ďalej. (A to teda je čo!)
My work: uzučký výber z kariet:
Pictures from Medici Cards and Woodmansterne Cards official websites
Je to naozaj len úzky výber, kariet máme na stovky a dve hlavné spoločnosti Hallmark a Paper Tree tu nie sú zastúpené, lebo z ich stránok sa nedá nič stiahnuť. Ale dúfam, že potešilo...:-)
