One Ring to rule them all...

Už snáď môžem písať na tému Pán Prsteňov bez toho, aby ma niekto obvinil z davovej psychózy. A snáď aj čitatelia môžu o tom čítať bez toho, aby si pomysleli že „zaaaas ten Pán Prsteňov“. Hneď na úvod chcem povedať, že nepatrím k príslušníkom módnych trendov a knihy som čítala a obľúbila si v čase, keď ma vďaka nim iní z nejakej psychózy podozrievali. Nie davovej. Tá vypukla až po uvedení filmov do kín.

Nerada označujem Tolkiena ako fantasty literatúru, lebo tá sa dnes množí ako huby po daždi, a treba dosť dobre hľadať, aby človek našiel niečo hodné čítania. Tolkien je pre mňa Rozprávkou s veľkým R, žánrom pre mňa kráľovským, najprísnejším (paradoxne) vo svojich pravidlách a zákonoch, a tým aj najčistejším, ktorý zobrazuje Pravdu a posiľňuje ducha. Tolkien ma fascinuje svojou múdrosťou, zmyslom pre krásu, láskou k prírode a mnohým ďalším; sila jeho písania je priam hmatateľná. Na poli literatúry suverénne dosahuje končiare štítov, kým mnohí pisatelia takzvanej „fantasty“ iba kolenačky krivkajú kdesi na úpätí. Nech sa napíše hocikoľko kníh, lepších i horších, vynikajúcich i brakov, Tolkien zostane (a to nielen u mňa) niečo špeciálne. Aj filmy sa vydarili, boli natočené s úctou a rešpektom voči Tolkienovmu dielu a veľmi dobre sa snažia zachytávať poetiku kníh.

Ponúkam vám video (na to, že je amatérske, je veľmi dobré) z Pána Prsteňov – je to výber z najdramatickejších scén filmov na veeeeeľmi dobrú hudbu – Requiem for a dream. Nepotrebuje to veľa obkecávačiek, je to na to príliš dobré. Iba prežívanie...

A masterpiece does not need many comments. The selection from the most dramatic scenes of the Lord of the Rings movies. And a very goooood music too (Requiem for a dream). Just to feel and live through...



(PS: Kto dobre pozná Tolkienove knihy, už asi prišiel na to, prečo som na tento príspevok zvolila dnešný dátum. Okrem prvého jesenného dňa je to aj deň Frodových a Bilbových narodenín...:-))