Keď zasvieti Svetlo

Včera som sa rozhodla, že je dobrý čas na poriadne vyupratovanie kúpeľne. My tomu hovoríme, že gruntovanie. Dôvod? Dostali sme nový odsávač vzduchu a s ním prišlo aj nové žiarivkové osvetlenie. Zistili sme jednu dobrú vec. Tá huba, čo sa nám rozliezala po strope, sa dá normálne umyť a vďaka novému odsávaču sa nová snáď už rozširovať nebude. Druhá vec bola intenzita osvetlenia. Predtým sme mali slabú žiarovku, ale to, čo tam je teraz... Myslím, že už len v Las Vegas to majú vypeckované silnejšie. Keď sa to tam rozsvieti, človek musí najprv počkať, kým si oči privyknú na to svetlo, aby si aspoň ruky umyl. Keď vyjde z kúpeľne von, zvyšok vysvieteného domu sa zdá byť tmavý. Čítať by sa v nej dalo. Vlastne sa čudujeme, či sa vôbec dá čítať vo zvyšku domu.
Dôvod môjho gruntovania je teda jasný. To, čo sme predtým považovali za čisté, sa v silnejšom svetle ukázalo... inak. Toľko škvŕn, šmúh, zafŕkancov... Nestačili sme sa čudovať, kde sa to tam vzalo. Všetko išlo pod nože. Vaňa, umývadlo, toaleta zvonku i zvnútra, steny, dlážka, strop, skrinky... Čím viac som drhla, tým viac špiny sa ukazovalo. Avšak keď som s vyťahanými rukami skončila, kúpeľňa žiarila ako z katalógu. Znova a znova som sa nestačila čudovať, ako je to možné. Ako Svetlo neúprosne a prísne osvieti aj tú najmenšiu špinku. Ako je mnoho vecí, ktoré v našom živote považujeme za v pohode, ale pri silnejšom Svetle a prísnejšom posudzovaní sa ukážu ako nie až tak v poriadku. Vlastne, že je to dosť zapráskané a my ani nevieme kedy a ako sa to stalo. Iba sme odrazu zistili (možno aj nejakým tvrdým nárazom či príučkou), že sme ďalej od Svetla, v tme, ale nám sa až doteraz zdalo, že osvetlenie je v poriadku. Naším vzdialením sa zúžil a stemnil aj náš pohľad. A ja len rozmýšľam a obávam sa, ako by obstál môj duch, keby ho Svetlo poriadne presvetlilo. Čo všetko by sa ukázalo. Čo všetko nevidím. Či by som to vôbec dokázala ustáť.
Avšak intenzívnejšie Svetlo primäje človeka k väčšiemu pohybu a bdelosti. Pri silnejšom osvetlení budeme teraz našu kúpeľňu udržiavať na inom leveli čistoty. Ale ktovie, možno keby sme ju osvetlili ešte viac, znovu by sme zistili, že až taká čistá nie je...
A ešte čosi na záver. Prednedávnom pražil môj milý hranolky, a keďže im to vždy dlhšie trvá, rozhodol sa, že zatiaľ bude čistiť linku. Zdalo sa to bezpredmetné, lebo kuchyňa žiarila čistotou po sobotnom upratovaní, avšak on si vzal najsilnejší cif, čo doma máme a pustil sa do drhnutia. Výsledok už asi tušíte. Niekoľkoročná špina išla dole, tam, kde by sme pred polhodinou prisahali, že je to čistučké ako v operačnom sále. Nechal najprv kúsok linky nevyčistenej, aby sme videli ten rozdiel. A zakončil to slovami: „Čisté napohľad vôbec nemusí byť čisté. Záleží na tom, s čím to porovnávame...“