Dublin's parks - Dublin's ZOO in Phoenix Park

Po tom, čo Lucka uverejnila na svojom blogu nádherné portréty zvierat z barcelonskej ZOO, a neskôr ešte delfíny, musela som zbierať odvahu celý týždeň, aby som sa odvážila dať sem svoje fotky. Dúfam, že je chyba iba v tom, že nemám taký dobrý foťák...;-) Každopádne, v jeden nezvyčajne teplý a slnečný májový deň som si pomyslela, že je ako stvorený na navštevu tunajších ZOO zvieratiek, a so mnou si tak pomysleli stovky ďalších ľudí (s čím som až tak nerátala), takže ZOO praskala vo švíkoch (s vrieskajúcimi deťmi som potom pri každom okne bojovala o dobrý výhľad ;-)). Našťastie, zvieratá tu majú obrovské výbehy, takže sa môžu pred prílišnou pozornosťou schovať niekam ďaleko do kúta, čo využili najmä mačkovité šelmy ("Vidíte, tam vzadu vidno hlavu sediaceho tigra!" "Kde, pri tom spadnutom kmeni?" "Vpravo od tých veľkých skál, či vľavo..?" "Aj tam na druhej strane sa mihli dajaké pruhy!") Z leva som videla iba trčiace zadné nohy ako ležal na chrbáte a slnil sa...:-) Ale nehnevala som sa, keď som za nejakou tabuľkou s názvom a opisom zvieraťa videla iba prázdny výbeh. Som rada, že majú (keď už sú zavreté v ZOO) toľko priestoru nielen na pohyb, ale aby sa mohli schovať pred príliš hlučnými návštevníkmi. Okrem toho, ak môžem niečo dodať na obranu ZOO (pre tých, čo si myslia, že je neuveriteľné barbarstvo zatvárať tam zvieratá), "odňatie" slobody zvierat je v mnohých prípadoch len ilúziou, pretože aj v otvorenej prírode má veľa zvierat svoje teritórium, ktoré neopúšťa po celý život; okrem toho som počula, že sa zvieratá v ZOO zvyknú dožívať aj vyššieho veku ako zvyčajne, lebo nevedú taký stresuplný život ako niekde v džungli (aj keď pri tých mnohých vrieskajúcich a nedisciplinovaných ľuďoch si človek nie je až tak istý...) A aj keď sú zvieratká vždy najkrajšie vo voľnej prírode, je super vidieť ich naživo a potešiť sa nimi v ZOO, kde je o ne dobre postarané...


Tieto vtáky (neviem, čo je to za druh, budem ho volať sivák, je veľký skoro ako labuť), i keď očividne patriace k ZOO, si poletovali kade chceli, sadali na stromy, strechy domov a búdok a brlohov, zaleteli k tučniakom zvlažiť si nohy v ich jazierku, alebo k tuleňom, aby z "prvého radu" mohli sledovať ich program... Bolo to také podarené...:-) A potom ževraj ZOO berie zvieratám slobodu! :-)


Takéto "priame" fotky zvierat sú dosť vzácne, väčšinou, ak neboli schované pred ľuďmi či páliacim slnkom, mohli sa dať odfotiť len cez pletivo, alebo cez presklenú stenu, ktoré ohraničovali ich výbeh...


...ako tieto vtáky...


...alebo tento červený riečny diviak... (vzadu bolo vidno aj časti pooranej zeme, očividne s entuziazmom, ako sa na riadneho diviaka patrí :-))


Plameniaci boli krásni... foto nekvalitné :-(


Pavián s banánom a na preliezke :-)


Nájdite na tomto obrázku hrocha


Na súši je to podstatne jednoduchšie :-)


Stánok so "suvenírmi" :-)


Tučniaci boli tiež prítulní, zvedavo vykukovali na návštevníkov (vzadu ich sivý kamoš :-))




Tento nosorožec si hrozivo brúsi roh o konár...


...nečudo, že musel byť od ostatných oddelený v osobitnej ohrade...
(Inak, zdalo sa mi podarené, že i keď pracovníci ZOO vytvorili pre nosorožcov mokrade, oni ich ignorovali a vyryli si vlastné. Taký miniakt nezávislosti :-))


Ohrady sa preliezať nesmeli, ale kto chcel pohladkať nosorožca, jeden sa pripletol medzi ľudí...:-) (Tomu, čo bol vnútri kostýmu, muselo byť pekelne horúco!)


Musí to byť riadne vzrúšo, keď majú títo parohové súboje..!


Zvedavý šimpanz sa hral s konárom vo vode, a i keď bolo horúco, očividne sa nechcel zvlažiť, lebo sa istil druhou rukou...


Marty & Marty & Marty :-)


Obrovské pokojné žirafy síce nezvyknú behať splašene kade-tade...


...ale tiež asi nemajú radi fotenie, lebo nepostáli, aby som ich mohla pekne spredu odfotiť...


...až na tieto dve, ktoré strážili vchod do detského ihriska...:-)


Strkám si hlavu do piesku


Krásna snežná sova sa nemusí celá otáčať, keď chce mať prehľad čo sa deje. Pozriem raz - sova otočená ku mne chrbtom. Pozriem druhý raz - poloha tá istá, akurát že hore sa zjavil zobák a dve zízajúce sovie oči...:-)


Gorila - "the gentle giant" ako znelo v popise. Fascinujúco zručne si olamovala, triedila a ohrýzala konáre. Pozerala očami múdrymi ako človek. Neskôr ich bolo v miestnoti viac, aj jedno mláďatko, nesmierne hravé a podarené, poskakovalo a majestátne si bilo do hrude najčastejšie pred tou najväčšou gorilou - tatkom, ktorý naňho pozeral láskavo a zhovievavo v zmysle "...no dobre dobre moje zlaté, len si neublíž..." :-) Čo bolo hrozné sledovať, boli ľudia (nie iba deti, ale aj dospelí) spolu so mnou z druhej strany skla; boli strašne hluční, že si človek nepočul vlastného slova, vulgárni a treskali napriek výslovnému zákazu na sklo. Gorily na nich pozerali smutnými očami ako na súčasť divokej džungle. Dúfam, že tie sklené steny sú aspoň trochu zvukotesné, a že také čosi tam nemajú každý deň; potom by to bolo ozajstné týranie zvierat... Keby tú scénu pozoroval nejaký mimozemšťan, určite by si pomyslel, že necivilizovaní divosi sú práve ľudia...