Nikdy som odtiaľ naozaj neodišla, a ani neodídem. Tie miesta nie sú pre mňa len príjemnou kulisou na prechádzku. To, čo som tam za celé tie roky prežila, je do mňa hlboko vryté, všetko tam bytostne prežívam, teší ma každé vyrastené steblo, smútim za každým spadnutým stromom. Vždy tak trochu tŕpnem, či si ma to tam bude pamätať, keď sa vrátim. A vždy sú zážitky nové a neopakovateľné...
Hnedé kmene stromov ožiarené slnkom krajšie než stĺpy katedrály
Takéhoto výhľadu nikdy nie je dosť...
Z kmeňa rastie nový stromček. Korene už má silné
Zelené zátišie
Posed - od slova posedieť. Nie sedieť, posedieť...
Pri západe slnka. Keď je svet krajší a zvláštnejší, než inokedy
Súmračné Tatry...
...ako z Rozprávky
No comments:
Post a Comment